Prístup k hygienickým zariadeniam, pitnej vode a čisteniu odpadových vôd nie je stále pre mnohých obyvateľov Slovenska samozrejmosťou.

Analyzované kvantitatívne údaje o rómskych a nerómskych domácnostiach v perspektíve ich prístupu k infraštruktúre indikuje štrukturálne nerovnosti, nerovnaké zaobchádzanie a inštitucionálnu diskrimináciu. Zároveň neochota niektorých samospráv riešiť situáciu sa kombinuje s problematickou vlastníckych práv, sociálneho vylúčenia či nízkej kúpnej sily.

Vyplýva to zo zistení Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s neziskovou organizáciou Rómsky inštitút. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Polačková z Prognostického ústavu CSPV SAV.

Realizovaný výskum bol zameraný na dostupnosť kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry v rómskych osídleniach. Problematiku skúmal v kontexte výskytu infekčných ochorení a sociálnych nerovností medzi rómskou i nerómskou časťou populácie, ako aj medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Vyplýva z neho, že obciam a mestám s prítomnosťou rómskych osídlení je potrebné venovať pozornosť.



Rómske osídlenia sú charakteristické často nevyriešenými vlastníckymi vzťahmi jednotlivých pozemkov pod obydliami, preto vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry je v týchto oblastiach zložitejšie ako inde. „Zložitosť vlastníckych vzťahov by však v žiadnom prípade nemalo ospravedlňovať absenciu infraštruktúry alebo neschopnosť existujúcu infraštruktúru využívať,“ uvádza sa v dokumente prístup ku kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúre v rómskych osadách a štrukturálne nerovnosti na Slovensku.

Základným zdrojom informácií o situácii Rómov, žijúcich v marginalizovaných podmienkach je Atlas rómskych komunít. Podľa jeho poslednej aktualizácie z roku 2019 je možné tvrdiť, že na Slovensku existuje 818 miest a obcí s prítomnosťou rómskeho osídlenia. 200 z týchto miest a obcí na svojom území eviduje dve a viac osídlení. Počet osídlení bol na základe výsledkov Atlasu určený na 1 043.

Z prieskumu tiež vyplýva, že prístup ku kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúre je v týchto rómskych osídleniach v porovnaní s oblasťami obývanými majoritou významne horší. „V súvislosti s prístupom ku kanalizačnej infraštruktúre je možné tvrdiť, že v prípade približne 650 rómskych osídlení prístup ku kanalizačnej infraštruktúre neexistuje a v prípade približne 460 osídlení viac ako 50 percent obyvateľov osídlenia nevyužíva žiadnu formu zdokumentovaného zneškodňovania komunálnych odpadových vôd a splašky sú voľne vypúšťané, čo predstavuje obrovské zdravotné riziká,“ upozorňujú autori prieskumu.



Za základe údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) o hláseniach chorôb, v období rokov 2014 a 2018 bol výskyt infekčných chorôb a chorôb súvisiacich s nedostatočných prístupom ku hygienickým zariadeniam a vode identifikovaný v 172 obciach a mestách, uvedených v Atlase rómskych komunít.

Na základe porovnania údajov je možné tvrdiť, že v obciach s prítomnosťou rómskeho osídlenia je výskyt sledovaných chorôb a miera rizika významne vyššia a až 72 – 87 percent všetkých výskytov bolo práve v týchto obciach. Situácia sa úmerne zhoršuje s nižšou dostupnosťou kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry, prípadne iných nezávadných zdrojov pitnej vody a spôsobov zneškodňovania odpadových vôd.

Autori prieskumu tiež upozorňujú, že na systematické a účinné presadzovanie hygienických štandardov je potrebné riešiť štrukturálne podmienky, ktoré bránia zlepšovaniu situácie.