Musíme tomu zabrániť!

Nie je pravda, že nedokážeme nič robiť. Najprv musíme veľmi jasne povedať, že ten učiteľ, pán JAROSLAV BUDZ, ktorý zahynul, nebol iba obeť. Tento statočný človek pribehol na pomoc kolegyni a žiakom, nastavil vlastné telo a zachránil život nielen riaditeľke, ale aj viacerým deťom. Je to hrdina. Počuť to tam vo vládnych palácoch? HRDINA! Zaslúži si najvyššie štátne vyznamenanie in memoriam za statočnosť. To je to najmenej, čo môžeme urobiť pre jeho pamiatku. Pretože on nebol len (podľa vyjadrenia súčasných i minulých žiakov) jedným z najlepších a najobľúbenejších učiteľov na škole, on je v tejto chvíli vzor a archetyp učiteľa, ktorý pretavil svoje poslanie do vlastnej smrti.



Je to výkrik do tváre verejnosti, aby už nebola ľahostajná. Byť učiteľom či učiteľkou je na Slovensku rizikové povolanie. Ešte nikdy sa nestalo, že by niekto v slovenskej škole niekoho zavraždil a doteraz sme si to nevedeli predstaviť. Ale násilie voči učiteľom rastie takmer tridsať rokov.

Facky a kopance od rodičov, vulgárne nadávky a poškodzovanie majetku zo strany žiakov atď, atď., atď. – učitelia by sami vedeli najlepšie porozprávať, aká ničivá neúcta voči pedagógom zožiera naše školstvo. Odráža sa to v správaní celej spoločnosti. Naši učitelia sú ohrození a naše deti nie sú v bezpečí.

To je dlhodobý stav našich škôl a toto je výsledok.

Nedokážem si predstaviť, čo v tejto chvíli prežívajú príbuzní obete a rodičia detí. Najmä tých zranených, ale aj tých, ktorí tento útok zažili, prežili a museli sa na to pozerať. Sú to neprenosné pocity a všetky slová mi v tejto chvíli pripadajú strašne fádne.

No táto hrôza nás nesmie zlomiť a utopiť v sentimente. Musíme konať. Školy sú chrámy vzdelanosti a musia byť najbezpečnejšími miestami pre vaše deti a našich učiteľov. S hlbokou úctou sa skláňam pred pánom Jaroslavom Budzom. Na jeho meno a skutky nesmieme zabudnúť.

Edit: Vážim si, že premiér dodatočne na FB napísal, že navrhne HRDINU z Vrútok na štátne vyznamenanie. Nemožno mu uprieť veľmi pružnú komunikáciu.