Súčasné nepokoje v USA sú priamym dôsledkom takmer polstoročných lží médií, Holywoodu a vzdelávacieho systému. Cituje portál inosmi.ru amerického publicistu Setha Grossmana.

„Progresívni“ americkí demokrati zmenili najhoršie spomienky na cárske Rusko na každodennú realitu dneška v USA. Publicista prirovnáva židovské pogromy v Kišiňove v roku 1903 s „kolektívnou vinou“, ktorá sa dnes pripisuje bielym v USA za každú nespravodlivosť.

Nepokoje, ktoré sa začali v Minneapolise, sú priamym dôsledkom falošnej histórie, ktorou nás médiá kŕmili za posledné pol storočie. Spolu s Hollywoodom a väčšinou vysokých škôl. Vymyslený „systémový rasizmus“ pripisuje bielym kolektívnu vinu za každú nespravodlivosť. A najviac sa vždy „dostane“ kresťanom, republikánom a hocikomu, kto má rád Ameriku.

Dnešní bieli Američania sú vtedajší Židia v Rusku - Minneapolis je nový Kišiňov

V roku 1903 bol Kišiňov súčasťou Ruskej ríše, kde vládol cár. Krátko pred Veľkou nocou prišlo jednému nežidovskému dievčaťu zle. Odviezli ju do židovskej nemocnice, kde zomrela.



Tlač uverejnila senzačné správy o jej smrti. Obvinila Židov. Dôvodom malo byť, že si z jej krvi chceli upiecť veľkonočný maces. Rovnakú lesť použili Gréci ešte pred 2 200 rokmi, aby potlačili židovskú vzburu. Táto dejinná lož bola popísaná v knihách nachádzajúcich sa v Alexandrijskej knižnici. V súčasnosti je už všeobecne známa.

Situácia sa začala zhoršovať, keď kňazi provládnej pravoslávnej cirkvi začali na kázňach vyberať z Biblie tie správne úryvky. Prirodzene tie, kde sa hovorí o tom, že Krista ukrižovali Židia.

Keby vtedy cirkev podporovala nezávislé štúdium Biblie, mnohí by s touto prezentáciou nesúhlasili. Evanjeliá Marka a Lukáša hovoria o tom, ako davy Židov pozdravili Ježiša v Kvetnú nedeľu, keď vstúpil do Jeruzalema. Aj evanjelisti Matúš a Lukáš nevykresľujú správanie Židov voči Spasiteľovi čisto nepriateľsky.



Nepokoje v Kišiňove začali v nedeľu po Veľkonočnej bohoslužbe. Stovky mladých mužov sa vlámali do židovských štvrtí. Vydrancovali 600 židovských obchodov a zničili 700 domov. Všetkých Židov na svojej ceste okradli, zbili alebo rovno zabili. Päťročná babka publicistu Setha Grossmana prežila len vďaka tomu, lebo ju ukryl sused, nežid. Bol to on, kto ju naučil čítať kresťanskú modlitbu, ktorá ju zachránila pred rozvášneným davom.

Cárska polícia bola niekoľko dní neaktívna. A potom dokonca obvinila 250 Židov za to, že sa bránili. Vládni predstavitelia sa otvorene postavili na stranu útočníkov. Jeden dokonca povedal, že rozumie frustrácii „chudobných roľníkov pustošených židovskými zločincami“.

Bolo to prospešné aj pre vtedajšieho cára. Keď boli na vine Židia, ľud sa tak nesťažoval na skorumpovanú a krutú vládu.

Ak sa neobjavia nové dôkazy, tak Georga Floyda zabil nedávno v USA krutý policajt, ​​ktorý mal byť prepustený pred mnohými rokmi. Pred tromi rokmi ale čierny dôstojník z rovnakého oddelenia polície v Minneapolise zabil 40ročnú bielu ženu. Tiež bez zjavnej príčiny.



Chystajú sa situáciu napraviť média, politici a čierni aktivisti? Ak áno, prečo neprotestujú proti korupcii a nekompetentnosti demokratických orgánov mesta? Prečo sa nikto nesťažuje, že odbory a pravidlá náboru do verejnej služby v zásade bránia prepúšťaniu zlých policajtov? Namiesto toho nepravdivo obviňujú všetkých bielych Američanov z „rasizmu“. Rovnako ako cárska vláda a tlač obviňovali Židov v roku 1903.

Neurobia nič. Pretože Hollywood a vzdelávací systém hovoria za posledné polstoročie falošný príbeh. Majú zakázané učiť o barbarských moslimských ríšach, ktoré takmer tisícročie brali do otroctva čiernych i bielych „neveriacich“. Nesmú učiť o takmer dvoch miliónoch belochov, ktorí bojovali za zrušenie otroctva v občianskej vojne. A ani o 300 tisíc mŕtvych. Nesmú učiť o tom, že Ku-klux-klan, po občianskej vojne vytvorený bielymi južanskými demokratmi, terorizoval bielych republikánov a aj černochov. Neustále mlčia o klamnom hollywoodskom filme Narodenie národa, ktorý oživil legendu klanu a v roku 1916 viedol k zvoleniu rasistického demokratického prezidenta Woodrowa Wilsona.

A takým spôsobom „progresívni americkí demokrati“ dosiahli, že sa najhoršie spomienky na cárske Rusko stali každodennou realitou dnešných dní v USA.