„Bezprecedentnú“ výzvu pre štátnu moc, ktorá prepukla v USA v súvislosti s policajným násilím, vedie domáce hnutie, nie zahraničná intervencia, uviedol afroamerický historik Gerald Horne pre portál RT.

Vlna protestov do istej miery odráža následky atentátu na vodcu občianskych práv Martina Luthera Kinga Jr v roku 1968, keď vypukli demonštrácie „z východného pobrežia na západné pobrežie“. „Ide o priamu konfrontáciu so štátnou mocou“, prehlásil Horne, profesor africko-amerických dejín na univerzite v Houstone.

„Nielen Biely dom je obliehaný. Legislatívna budova štátu v štáte Ohio je v podobnej situácii. Policajný okrsok v Minneapolise, v susedstve, kde došlo k vražde Georga Floyda, bol spálený na popol," dodal historik.



Náhle prepuknutie hnevu prinútilo niektorých predstaviteľov USA, medzi nimi aj bývalú poradkyňu pre národnú bezpečnosť Susan Riceovú, aby priamo vinili za nepokoje Rusko, ktoré je dnes pre mnohých v americkom politickom zriadení štandardným obetným baránkom. Ale zahraničné štáty nemajú nič s protestami, ktoré teraz zametajú krajinou.

"Je to smiešne, obávam sa však, že to odráža myšlienku studenej vojny, ktorá ešte musí zmiznúť, aj keď Sovietsky zväz zmizol v roku 1991," povedal Horne o pokuse vrhnúť vinu na Rusov.

"Pripomeňme, že to nebolo tak dávno, keď sme viedli kampaň a krížili proti americkému apartheidu. Rasisti vždy hovorili, že sme spokojní, kým nás nevyprovokovala Moskva," dodal profesor na záver.