Bývalý ukrajinský premiér Nikolaj Azarov pripomína ukrajinským nacionalistom, že Ukrajine pred revolúciou v Rusku v roku 1917 nepatrili Odesa, Charkov, Luhansk, Doneck, Cherson a ani Ľvov. A už vôbec nie Krym. Píše Gazeta.ru.
Ukrajina získala obrovské množstvo území až po vstupe do ZSSR. Uviedol bývalý šéf ukrajinskej vlády Nikolaj Azarov na Twitteri.
„Naučte sa naspamäť! V roku 1922 sa Ukrajina pripojila k Sovietskemu zväzu bez Charkova, Chersonu, Odesy, Donecka, Luhanska a samozrejme bez Krymu. Nepatril jej ani Ľvov,“ zdôraznil Azarov.
Upozornil, že všetky uvedené oblasti Ukrajina dostala „úplne zadarmo". Keďže sa stala súčasťou ZSSR. „A dnes by nad nimi takzvaní noví ukrajinskí vlastenci radi získali úplnú kontrolu. Dokonca za cenu desiatok tisíc ľudských životov," dodal bývalý predseda vlády Ukrajiny.
Azarova podporil i predseda Komisie informačnej politiky Ruskej federácie Alexej Puškov. „Presne tak. Ukrajina vo svojich súčasných hraniciach nikdy neexistovala. Vďačí za nich iba Leninovi a ZSSR. Boľševici a Komunistická strana urobili veľkú chybu,“ tvrdí. Podľa jeho názoru mali vtedy sovietske orgány prenechať Ukrajine jedine niekoľko oblastí východne od Kyjeva bez prístupu k moru.
Pripomeňme, že ešte v decembri 2019 ruský prezident Vladimír Putin povedal, že boľševický vodca Vladimír Uľjanov, teda Lenin, bol „revolucionárom a nie štátnikom“. Podľa Putina urobil „podivné rozhodnutie“ o uvoľnení ruského územia Ukrajine.
„Územia boli nesprávne rozdelené a stále to pociťujeme. Pôvodné ruské oblasti boli prevedené s podivným odôvodnením, že ide o zvýšenie úlohy proletariátu. Pritom na Ukrajine bolo tradične mnoho roľníkov. A tých samotní boľševici prirovnávali k malej buržoázii. Neskôr ich presídlili po území bývalej Ruskej ríše,“ upozornil Putin.
„Toto je dedičstvo Vladimíra Iľjiča Lenina a teraz sa s tým treba vyrovnať," dodal Putin. Zároveň ale považuje odstránenie Leninovho tela z mauzólea na Červenom námestí v Moskve za zlé riešenie.
Otázka samotného vzniku Ukrajinskej socialistickej republiky pred sto rokmi ešte stále znepokojuje verejnosť. V roku 2018 šéf ukrajinského Inštitútu pamäte národa Vladimír Vjatrovič dokonca uviedol, že Ukrajina by mala svoje obdobie v rámci ZSSR považovať za „sovietsku okupáciu boľševickým režimom“.
V reakcii na to predseda Výboru ruskej štátnej dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov Leonid Kalašnikov žiadal, aby Ukrajina vrátila polovicu svojich území Rusku. Lebo ich dostala neprávom od Sovietskeho zväzu. Vjatrovič zasa oponoval, že rok 2017 „znamená sté výročie boľševickej agresie“. Odkazoval tak na sté výročie Októbrovej revolúcie v Rusku v roku 1917.
Vjatrovič zároveň zdôraznil, že nezáleží ani na podmienkach opätovného vzniku nezávislej Ukrajiny v roku 1991 počas kolapsu ZSSR.
„V takom prípade ale bude potrebné vrátiť polovicu dnešnej Ukrajiny do Ruska. Nielen Krym. Pretože ani Charkov, Dnepropetrovsk a Donbass neboli súčasťou Ukrajiny pred vytvorením Sovietskeho zväzu," uviedol Kalašnikov.
Ukrajinská socialistická republika vznikla v roku 1919. Neskôr získala územia predtým patriace Ruskej ríši. Z provincií v oblasti Donbassu, Novoruska a Maloruska.
Ukrajina získala ruské mestá Juzovka - dnes Doneck, Luhansk, Cherson, Nikolaev, Odesu, Jekaterinoslav - Dnepropetrovsk neskôr premenovaný na Dnepr, Jelisavetgrad - Kirovograd neskôr premenovaný na Kropivnický.
V rokoch 1939 až 1940 pribudli Ukrajine Východná Halíč, Severná Bukovina a tiež Južná Besarábia. V roku 1945 nasledovalo Zakarpatsko. Nakoniec to bol v roku 1954 Krymský polostrov. K Ukrajine ho dekrétom pripojil Nikita Chruščov.
A taký Ľvov bol pôvodne dokonca rakúskym mestom. Ruská armáda ho prevzala ešte počas Prvej svetovej vojny. Ale v dôsledku ďalších udalostí sa mesto neskôr presťahovalo do Poľska. Nakoniec „skončilo“ v socialistickej Ukrajine v roku 1944.