Čo by mohla priniesť blízka budúcnosť pri realizácii tohto programu a tiež jeho komplikácie v podobe veľkého korupčného potenciálu, píšu české Parlamentné listy.

Francúzsko a Nemecko predstavili návrh na európsky záchranný program po pandémii koronavírusu v objeme 500 miliárd eur (13,8 bilióna korún). Bude však tento plán skutočne výhodný? Matematik a publicista Marian Kechlibar spísal tri body, v ktorých opisuje, čo by mohla priniesť blízka budúcnosť pri realizácii tohto programu.

Tento plán už narazil na odpor menších krajín, ktoré si v tlači vyslúžili trochu zavádzajúce pomenovanie "Frugal Four" (šetrná štvorka): Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko. Podľa rakúskeho kancelára Kurza nesmie ísť o darované peniaze. Kechlibar však navrhuje skôr pomenovanie "opatrná štvorka". Ostatné krajiny zatiaľ lavírujú.

V prvom bode si Kechlibar kladie otázku, prečo prispievať na cudzie živobytie? Pripomína, že po odchode Veľkej Británie z EÚ sa pomery zásadne zmenili a skoršie rovnováha síl zanikla. "Bolo verejným politickým tajomstvom, že keď bolo potrebné zbrzdiť ambície Paríža a pod. Za skeptický postoj Britov sa rady schovávali ako menšie krajiny, tak niekedy aj Nemci samotní. Zrovna Českej republike toto manévrovanie veľmi vyhovovalo. Teraz už sa nie je za koho schovávať," dodáva.



Spôsob dohodnutia súčasného plánu akoby potvrdzoval obavy, že v novej EÚ bez britskej účasti bude veľmi silná nemecko-francúzska os, ktorá už nebude mať dostatočnú protiváhu. "Spoločné rozhodnutie týchto dvoch najsilnejších štátov EÚ nebude pri absencii Británie v spolku možné nejako zásadne zabrzdiť alebo zmeniť, pretože dvadsať malých krajín nemá ani zďaleka tú silu ako dve veľké," zdôrazňuje Kechlibar.

"Touto skutočnosťou sa zdôvodňuje význam existencie EÚ navonok, voči mocnostiam ako Čína, Rusko a USA. Ale ona samozrejme funguje aj vo vnútri tej únie samotnej. Uvidíme, ako dlho odmietavý postoj, opatrnej štvorky 'vydrží', "pokračuje Kechlibar.

Navyše ani malé krajiny nechcú byť brané ako "chvost" nejakého veľkého psa a rady by si zachovali nejakú mieru svojbytnosti, vrátane rozhodovania o tom, na čo zo svojej kasy finančnej prispejúa a na čo nie. "Ak sa im to nebude dlhodobo dariť a budú všelijakými formami nátlaku nútené prispievať na cudzie živobytie, resentimenty porastú," podotýka analytik.



V druhom bode spomína "fantastický korupčný potenciál", ktorý v sebe plán skrýva. Namiesto otázky spoločného dlhu poukazuje Kechlibar na navrhovaný mechanizmus pomoci: "Hovorí sa o cielenom financovaní jednotlivých projektov, podobnom existujúcemu mechanizmu dotácií z kohéznych fondov EÚ."

Práve štandardné kohézne fondy sú totiž známe tým, že sú papierovo náročné. Vybehať si na svoj projekt dotáciu z Bruselu znamená podstúpiť rad formalít a pár rokov si počkať, než peniaze dorazia. "Týmto spôsobom sa Brusel snaží chrániť európske peniaze pred príliš drzým rozkrádaním zo strany všelijakých krstných rodičov," zdôrazňuje publicista.

Problém je, že teraz, v prípade finančného stimulu po ekonomickom prepade, si také mnohoročné preverovanie nemôžete dovoliť. Cieľom predsa je, aby peniaze dorazili rýchlo, než sa škody stanú závažnými. Kontrolné mechanizmy, ktoré požierajú najviac úsilia a času, preto nebudú fungovať.

"To znamená, že v tomto polbiliónovom pláne sa skrýva absolútne fantastický korupčný potenciál, ktorý nepôjde len tak odstrániť," varuje Kechlibar. Len ťažko pôjde zabrániť tomu, aby príslušné dotácie neskončili u "zombie firiem typu Alitalie alebo u rôznych Kamarátka pána premiéra".



Záverom sa zamýšľa, či preváži šetrné germánske hospodárenia, alebo "južanské" štandardy? To, že odchodom Británia oslabil v Európe jej "sever", sa podľa jeho slov dlhodobo prejaví aj inak, než len dominanciou francúzsko-nemeckej osi. Južanov je teraz proporcionálne ďaleko viac než predtým.
Konkrétne spočítal, že obyvateľstvo Portugalska, Talianska, Španielska, Francúzska, Grécka a francúzsky hovoriacej časti Belgicka číta vyše 200 miliónov ľudí. Pričom jedným z tých štátov je práve Francúzsko, tvoriace polovicu "francúzsko-nemeckej osi". Ak sa všetky tieto štáty na niečom zhodnú, majú v novej EÚ bez Británie ako blok veľkú váhu.

"Pokiaľ nie je momentálnej nemecký kancelár zrovna silná osobnosť, a to už dlhú dobu nie je, môže začať v rámci zachovania pokoja na prácu ustupovať požiadavkám takého bloku. A ak ustupovať začne, nie je už v hre nikto ďalší porovnateľnej váhy (Británia), kto by slúžil ako odmietací poslednej záchrany, "zhŕňa.

Z občasných debát s priaznivcami európskej federalizácie vraj nadobudol dojem, že si myslia, že by v ich vysnívaných Spojených štátoch európskych samozrejme fungovalo šetrné germánske hospodárenia. "Nie som si istý, z čoho ten optimizmus čerpajú. Číselné pomery po brexite nahrávajú skôr tomu, aby v takej štruktúre zavládli južanskej 'štandardy'," uzatvára Kechlibar.