Mali by sme sa presunúť k odolnejšiemu a udržateľnejšiemu potravinovému systému, takému, ktorý neničí životy

Bitúnky sú živnou pôdou pre choroby a liahne koronavírusov. Desiatky bitúnkov sa muselo zavrieť po tom, ako tisíce pracovníkov ochorelo. Prezident Trump nariadil, aby sa tieto miesta znova otvorili, a oslobodil ich pred zákonnou zodpovednosťou za vystavenie pracovníkov zdravie ohrozujúcim rizikám. Vláda zároveň vynakladá 200 miliónov dolárov mesačne na podporu mäsového a mliekarenského priemyslu, zatiaľ čo poľnohospodárstvo lobuje za viac stimulov pre návrat k zvyčajnému zabíjaniu, píše vo svojom komentári theguardian.com

Priemyselné živočíšne poľnohospodárstvo škodí ľuďom, zvieratám a zemi a nemalo by dostať vládnu pomoc. Malo by sa demontovať a vymeniť. Stručne povedané: je čas zvyknúť si na málo, poprípade žiadne mäso.

Továrenské farmy a bitúnky požadujú nepretržitú dodávku nízko platených a postrádateľných pracovníkov, ktorí môžu vykonávať nebezpečné a ťažké úlohy. Na splnenie tejto potreby získal agrárny biznis regulačné opatrenia na vykorisťovanie prisťahovalcov a väzenských pracovníkov. Odvetvie stále čelí chronickému nedostatku pracovných síl, čo spôsobuje, že sa zvieratá hromadia v dodávateľskom reťazci.



Miliónom týchto nevinných tvorov boli eufemisticky „zmenšené počty“, čo znamená, že boli zabité a odhodené. Tieto úmrtia sú tragické, ale to aj miliardy zbytočných úmrtí vyskytujúcich sa pri bežnom podnikaní. Treba povedať, že sa dá žiť plnohodnotne bez toho, aby sme využívali a konzumovali zvieratá.

Viac ako 9 miliárd hospodárskych zvierat sa v USA pretláča cez továrne a každý rok zomrú stovky miliónov predtým, ako sa dostanú na bitúnok. Priemysel považuje jednotlivé zvieratá a pracovníkov v tejto veci za výdavky. Napríklad kurčatá chované na mäso boli geneticky upravené tak, aby rástli štyrikrát rýchlejšie a aby boli väčšie ako je obvyklé, čo spôsobuje bolestivé choroby a vedie k úhynu miliónov vtákov, ktorí zomrú skôr, ako sa predajú na zabitie. Tieto predčasné úmrtia sa v priemysle považujú za prijateľné, pretože zisky generované rýchlejšie rastúcimi kurčatami prevažujú nad nákladmi.

Keď sa pozrieme na postpandemický svet, mali by sme si predstaviť odolnejší a udržateľnejší potravinový systém, ktorý neničí životy zvierat. Prostredníctvom rastlinného poľnohospodárstva, za použitia menšieho množstva pôdy, môžeme nakŕmiť viac ľudí. Toto by výrazne znížilo našu ekologickú stopu a uvoľnilo milióny hektárov pôdy, pretože v USA využívame desaťkrát viac pôdy na živočíšnu výrobu ako na pestovanie rastlín.

Prechod na jedenie rastlín namiesto zvierat by umožnil návrat prírodných ekosystémov, biotopov voľne žijúcich živočíchov a biodiverzity. Umožnili by sme Zemi zregenerovať sa a zároveň by sme prispeli k znižovaniu hrozieb spojených s klimatickou krízou a budúcimi pandémiami, ktoré súvisia so zneužívaním iných zvierat a životného prostredia.



Nepružné dodávateľské reťazce by počas pandémie mali byť kratšie a svižnejšie, pričom spotrebitelia by mali užšie spolupracovať s farmármi. Rozsiahly záujem o záhradníctvo vyvolaný pandémiou je povzbudivý. Domáce záhrady by mohli byť zdrojom viac potravín, ako si uvedomujeme, napríklad Victory Gardens počas druhej svetovej vojny pokryli 40% dopytu USA.

Mestské poľnohospodárstvo, poľnohospodárske trhy, poľnohospodárske programy podporované spoločenstvom a komunitné záhrady môžu poskytovať výživné a zmysluplné pracovné miesta. Tieto projekty sa šírili ešte pred pandémiou. Namiesto výrobných fariem a bitúnkov práve takéto iniciatívy si zaslúžia väčšiu vládnu a inštitucionálnu podporu.

Agrobiznis využíva svoj neprimeraný vplyv na získanie miliardových stimulačných programov, ktoré sa v dôsledku tejto pandémie minú. Tieto vládne programy na financovanie priemyselného poľnohospodárstva sa už desaťročia zneužívajú. Štúdia zverejnená v roku 2018 zistila, že v roku 2015 ohromujúcich 73% príjmov z mliekarenského priemyslu prišlo z vládnych dotácií, čo je viac ako 22 miliárd dolárov.



V rokoch 2018 a 2019 dostalo poľnohospodárstvo 30 miliárd dolárov a to navyše k miliardám, ktoré každý rok dostávajú. Odvetvie má tiež preferenčný prístup k obmedzeným zdrojom, ako je voda a to pod úrovňou trhových cien. Majú takisto výnimky z pracovného práva, životného prostredia a životných podmienok zvierat, ako aj z iných zákonov, ktoré im umožňujú vyhnúť sa zodpovednosti, takže môžu získavať množstvo peňazí vďaka nezodpovednému konaniu. Toto sa musí skončiť.

Namiesto zabíjania zvierat, vykorisťovania pracovníkov a ničenia životného prostredia sa môžeme najesť udržateľným spôsobom a pomáhať liečiť Zem prostredníctvom komunitne orientovaného rastlinného poľnohospodárstva. Poľnohospodárska pôda, na ktorej sa v súčasnosti pestuje monokultúra na kŕmenie zvierat, môže prejsť na produkciu strukovín, zŕn, ovocia, zeleniny, orechov, semien a iných plodín priamo na ľudskú spotrebu.

Prímestské trávniky sa môžu zmeniť na záhrady, pričom v mestskom prostredí sa už pestuje jedlo na prázdnych pozemkoch, na školských a kostolných dvoroch, na strechách, v potravinových lesoch, v kontajneroch a výsadbových boxoch, ba dokonca aj v opustených budovách, ktoré sa premenia na vertikálne farmy. Toto je pozitívny trend, ktorý by sa mal podporovať.

Pri pohľade na budúcnosť sa pokúsme vytvoriť nový „normál“ bez továrenských fariem a bitúnkov. Vládne politiky, ktoré umožnili zneužívanie, by sa mali presmerovať tak, aby podporovali zdravší a diverzifikovanejší systém, ktorý udržiava živé komunity, a ktorý produkuje výživné potraviny, namiesto návratu do stavu, ktorý spôsobuje ľuďom a zvieratám toľko bolesti a utrpenia. A z našej strany, je čas zvyknúť si na málo, poprípade na žiadne mäso.