Tohtoročnú zimu v Česku neprežila zhruba pätina včelstiev, ktorých početné stavy dlhodobo decimuje predovšetkým choroba varroáza. Tohtoročné straty včelstiev sú najvyššie od roku 2013, kedy bol zahájený ich pravidelný monitoring, píše portál Aktuálně.cz. 

Vyplýva to z prieskumu odborníkov z katedry biochémie a katedry geoinformatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Siedmeho ročníka monitoringu zimovania včelstiev sa zúčastnilo 1729 respondentov spomedzi tuzemských chovateľov včiel.

Jiří Danihlík z katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty UP v pondelok uviedol, že prvé úhyny oslabeného včelstva boli v Česku zaznamenané už minulý rok na jeseň. V zimných mesiacoch sa počet uhynutých včelstiev začal rýchlo zvyšovať.

„Zo štúdie vyplýva, že straty včelstiev za zimu 2019/20 boli nakoniec 20,8 percenta a sú najvyššie od začiatku monitoringu, ktorý sme spustili v zime 2013/14,“ uviedol Danihlík.

Tohtoročný úhyn včelstiev je podľa neho porovnateľný so stratami v zime 2014/15, kedy bol organizovaný druhý ročník monitoringu. Straty včelstiev vtedy atakovali hranicu 20 percent.Najvyššie straty včelstiev boli vtedy zistené v Moravsko-sliezskom krajiny (35,2 percenta) a Olomouckom kraji, kde počas uplynulej zimy neprežilo približne 30 percent včelstiev.

Naopak najnižšie straty evidovali včelári v Pardubickom kraji (10,8 percenta) a na Vysočine (12,3 percenta). Danihlík upozornil, že mnohí včelári prišli v uplynulej zime o viac ako polovicu včelstiev.

Percento týchto respondentov v porovnaní s predchádzajúcou zimou stúplo. „Ide o nárast o 8,6 percentuálneho bodu na 14,6 percenta. Podobne zvýšenú početnosť strát hlásili respondenti aj po zime 2014/15,“ dodal Danihlík.

V ČR je evidovaných približne 686-tisíc včelstiev a takmer 60-tisíc včelárov. Úhyny včelstiev sa podľa prieskumu opakujú v priemer raz za dva až tri roky. Vedci sa pomocou rozsiahleho zberu dát od včelárov pokúšajú zistiť príčiny tohto nepriaznivého trendu a vyčísliť celkové straty.

Rozsiahle úhyny včiel hlásia taktiež včelári v okolitých štátoch. „Všetci debatujú o možných príčinách, z ktorých najviac spomínanou je varroáza, ktorej vlna sa pravdepodobne prehnala strednou Európou,“ podotkol Danihlík.