Riešením problému nedeľného predaja by bolo ponechať súčasný stav a dať zamestnancom možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí.

Poslanci Smeru-SD a ĽSNS dva návrhy, ktoré by mali legislatívne upraviť zákaz nedeľného predaja. Smerácky návrh napríklad hovorí, že z tohto obmedzenia by mali mať výnimku drobní živnostníci, služby v cestovnom ruchu, výdaj liekov či prevádzka čerpacích staníc. Znamená to, že kresťania, pracujúci v týchto odvetviach, by nemohli využiť svoje zákonné právo, ak by im zamestnávateľ nepovolil využiť štátom prikázané voľno.

K takejto diskriminácii sa napríklad poslankyňa za OĽANO Anna Záborská. „Neviem si predstaviť, že by za to niekto nehlasoval len preto, že ten návrh predložili opozičné strany,“ povedala. Má samozrejme povinnosť hlasovať podľa svojho svedomia a tak je to v poriadku. Aj za cenu prípadného rozpadu koalície.



Koaličné stanovisko pritom stále nie je jasné. Napríklad aj minister financií Eduard Heger (tiež OĽaNO) ešte v nedeľu tvrdil, že o prípadnom pokračovaní zákazu nedeľného predaja aj po skončení opatrení proti šíreniu nového koronavírusu vláda rozhodne až po celospoločenskej diskusii. Pravdepodobnejšie však je, že koaličné strany s cieľom zabrániť koaličnej kríze nechajú poslancom voľnú ruku a „dej sa vôľa Božia“.

Otázkou je, ako potom Sulík prípadné - veľmi pravdepodobné - prijatie zákona rozdýcha. Dalo by sa to však zahrať na vôľu väčšiny. Veď Slováci, momentálne otupení karanténou, si už na tento stav viac menej zvykli. Dokonca aj prieskumy ukazujú relatívne vysokú podporu takéhoto obmedzenia. Ak by aj parlament opozičný návrh neprijal, nie je vylúčené, že sa dostane na stôl neskôr už z rúk niektorého z koaličných poslancov. Silné kresťanské krídla totiž okrem SaS majú všetky tri ostatné koaličné strany.

Čo sa týka zákazu nedeľného predaja, netreba si klamať tak, ako sa to snažili Záborská a spol. v stanovisku, kde sa snažili navodiť dojem, že im ide predovšetkým o podporu psychohygieny a rodiny. Psychiku totiž ťažko udržíte v pohode, ak dôležitú časť príjmu tvoria práve príplatky za prácu cez víkend a tie vám vďaka poslancom zoberú. Zle sa to vysvetľuje aj rodine, ktorá je na takomto príjme závislá. A od začiatku je jasné, že návrh na zákaz nedeľného predaja vychádza predovšetkým z kresťanských tradícií.



Tie však hovoria aj o tolerancii a milovaní blížneho svojho. Ak ale blížnemu odtrhnete chleba od úst, prípadne mu nanucujete svoju vôľu, podloženú dogmou, už asi o kresťanskej láske veľmi hovoriť nemožno. Rovnako tak aj v prípade, ak možno podľa poslancov  prijať výnimky v podobe nútenia ľudí pracovať aj cez víkend napríklad v cestovnom ruchu. Veď niektorí z nich by sa napríklad tiež radi pomodlili, ale zamestnávatelia ich naženú do práce, lebo veď výnimka. Čo sú oni horší kresťania? Ak zákaz, tak poriadny, s výnimkou hasičov, lekárov a pod. O pumpároch nehovoriac.

Jednoduchým riešením by však bolo nechať všetkých na pokoji, zachovať súčasný stav a prijať maximálne tak zákon, umožňujúci uplatniť si výhradu vo svedomí na prácu v nedeľu. Ale to by asi bolo príliš sofistikované a nekresťanské, lebo by to mohli "kresťania" v práci počas nedele vymeniť za lepšiu výplatu s príplatkami.