Spoluzakladateľ Smeru a bývalý europoslanec Boris Zala nevie, ako dopadne zápas o predsednícky post v strane Smer - sociálna demokracia.

"Napokon, aj Robert Fico vie, a to celkom často, prekvapiť svojimi ústupkami," povedal Zala. Inými slovami, bez Ficovho odobrenia Peter Pellegrini v Smere-SD nevyhrá. A takéto víťazstvo by bolo trvalým tieňom na Pellegrinim, odpovedal Zala na otázku agentúry SITA, čo si myslí o ambíciách Petra Pellegriniho nahradiť na čele strany Roberta Fica. Podľa expolitika by bola oveľa čistejším riešením druhá alternatíva - založenie novej sociálnodemokratickej strany.

„Inak Pellegrini to mal urobiť už v septembri minulého roka, hneď po Ficovej podpore fašistu Mazureka (Milan Mazurek, poslanec NR SR za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, odsúdený za rasistické výroky na adresu Rómov, pozn. SITA),“ uviedol Zala.

Zala hovorí, že Pellegriniho pozná od jeho asistentských začiatkov. „Je to otvorený človek, svojou mentalitou aj naladením som ho vždy zaraďoval do ľavo-liberálnej línie v Smere. Nebol, a verím, že ani nie je, zaťažený žiadnymi väzbami na oligarchov. Má za sebou skúsenosti ako predseda parlamentu aj ako predseda vlády,“ uviedol Zala pri komentovaní rozdielov Pellegriniho a Fica.



Ako ďalej pokračoval, Fica vníma ako oveľa „pragmatickejšieho až utilitárneho politika“. „Bol schopný efektívne manévrovať v zložitých situáciách, ale od počiatku bol zaťažený problémovými ľuďmi,“ doplnil.

Keď vznikal Smer boli jeho tvorcami podľa Zalu tisícky nadšených mladých progresívne zmýšľajúcich ľudí, ale aj tisícky predstaviteľov úspešnej strednej generácie, teda takých, ktorí sa označujú ako stredná vrstva. Zala nevie, kde sú dnes názorovo všetci títo ľudia.

„Ale nepochybne na Slovensku existuje dopyt po modernej politike, ktorá by ukázala jasnú alternatívu celej spiatočníckej, konzervatívnej, klerikálnej, protieurópskej politike, do ktorej zabŕdli dnes kompletne všetky politické strany, vrátane Ficovej. S výnimkou, snáď, strany Za ľudí, ale tá je marginálna,“ odpovedal Zala na otázku, či by sa Pellegrini dokázal presadiť s novou stranou a sociálnodemokratickou politikou.



„Úspech Pellegriniho bude závisieť od toho, či bude schopný zrozumiteľne, príťažlivo, nápadito a dôveryhodne osloviť tieto vrstvy slovenskej spoločnosti a ukázať im alternatívu k súčasnému marazmu,“ doplnil.

Robert Fico vyhlásil, že Smer-SD mieni budovať ako razantnú opozičnú stranu. Už po voľbách sa vyjadril, že chce Smer-SD viesť ako silnú ľavicovú stranu. „Každé vyjadrenie Fica má presný cieľ. Tentokrát to bol priamo Pellegrini a jeho prirodzená a predvídateľná ambícia vymeniť Fica. Pellegrini sa stal skutočnou alternatívou svojím premiérskym pôsobením, ktoré si získalo mnoho zaujatých aj nezaujatých ľudí. Ďalej získaním skoro dvojnásobného počtu preferenčných hlasov vo februárových parlamentných voľbách v porovnaní s predsedom strany Ficom. Na neposlednom mieste je popularita Pellegriniho, dosahujúca v prieskumoch do 55 percent,“ reagoval Zala.

Podľa Zalu teda Fico hneď po voľbách neváhal a vzal to tak, že sa celé vládne spektrum posunulo výrazne doprava. „Progresívne Slovensko neuspelo, a tak sa otvoril priestor pre ľavicu. Ale nie pre nejakú zmierlivú, stredovú, racionálne umiernenú, ‚slniečkársku'. Nie takú, akú by si predstavoval Pellegrini, žiadne liberálne kompromisy. Ale ‚razantnú', nie reformne sociálnodemokratickú, ale ‚ľavicovú'. To je predstava Fica,“ zhodnotil Zala.



Pokiaľ by Fico ostal na čele Smeru-SD, podľa Zalu by pokračovalo jeho pomalé umieranie, časť členstva a reprezentácie by odišla a strana by sa definitívne premenila na zmesku extrémnych názorov a postojov.

„Na akýsi mix pseudoľavicovej a protofašistickej rétoriky a pragmatických manipulácií. Fico by sa pokúšal využiť akékoľvek heslá, ktoré by mohli upútať zmäteného voliča. Dôveryhodnosť Fica je dnes relatívne malá a obmedzená práve na okruh krajnej ľavice aj krajnej pravice,“ uzavrel Boris Zala.

V roku 1999 patril Zala ku skupine politikov, ktorí po boku Fica spoluzakladali stranu Smer. Vtedy ešte v jej oficiálnom názve nebolo označenie sociálna demokracia. Neskôr sa stal podpredsedom strany a potom europoslancom. Od septembra 2016 nie je Zala členom Smeru-SD.