Výskumníci odhalili stopy ihličnatých stromov a papradia v 30-metrovej hĺbke pod morským dnom pri západnej Antarktíde. Výsledky tohto unikátneho objavu Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI) z nemeckého Bremerhavenu publikoval portál glob.zoznam.sk.

Prales siaha tak do čias dinosaurov, na mieste dnešnej Antarktídy rástol pred 90 miliónmi rokov, v období kriedy. “Nález nás veľmi prekvapil,” citovali hlavného autora štúdie, geológa AWI Johanna Klagesa. Tvrdí, že teraz je už jasné, že Antarktída musela byť bez ľadu.

V dnešnej krajine ľadu a snehu bola vtedy podľa nemeckých vedcov priemerná ročná teplota okolo 12 stupňov Celzia – o dva stupne vyššia ako v strednej Európe v roku 2019. Doteraz nebolo isté, či bola Antarktída bez ľadu, vysvetľuje Klages. “Vedeli sme len, že čas kriedy bol jedným z najteplejších období, ale nemali sme dôkazy z okolia južného pólu.”



V blízkosti západnej Antarktídy sa už v roku 2017 podarilo nájsť dôležité stopy pomocou hĺbkovej vzorky sedimentu. Vedci pomocou počítačovej tomografie odhalili hustú sieť koreňov, našli aj bunky drevín, peľ, spóry cievnatých rastlín či stopy kvitnúcich rastlín.

Vzhľadom k tomu, že na Antarktíde vládne štvormesačná polárna noc, nebolo ľahké vedecky vysvetliť, ako by tam mohol takýto prales rásť. Podarilo sa to pomocou analýz, ktoré ukázali, že koncentrácia CO2 v atmosfére bola vtedy omnoho väčšia, ako sa predpokladalo. "Štúdia poukázala na to, aký veľký potenciál mal skleníkový plyn oxid uhličitý ako dodávateľ energie a aké chladiace vlastnosti majú dnešné ľadové pláty,” zdôraznil Klages. Zatiaľ sa ale nevie, prečo sa neskôr klíma ochladila.