Zdá sa, že Spojené štáty americké začínajú premýšľať nad úlohou globálneho lídra, ktorú kedysi prijali. Aktuálne číslo časopisu Foreign Affairs sa v tejto súvislosti venuje zaujímavým otázkam.

Bohatstvo a moc plodia ambície a to rovnako v prípade krajín, aj jednotlivcov. Národy na vzostupe snívajú veľké sny, sú trúfalé a zlyhanie vnímajú ako výzvu, ktorú treba zdolať. Rovnako to funguje aj v opačnom prípade: národy, ktoré strácajú na sile, znižujú aj svoje ambície, okresávajú straty a zlyhanie považujú za predzvesť pádu, ktorý treba mať na zreteli.

Zdá sa, že impérium, ktoré Washington tak neprezieravo nadobudol, stojí viac ako by sa mohlo zdať a mnohí by sa chceli tohto bremena zbaviť. Spojené štáty dnes spochybňujú svoju svetovú úlohu, ktorú už raz prijali.



Thomas Wright a Stephen Wertheim načínajú v najnovšom vydaní Foreign affairs debatu so silnými argumentmi na každej strane. Wright (v článku The Folly of Retrenchment, bláznovstvo šetrenia, alebo prečo by sa Amerika nemala stiahnuť zo sveta) vo všeobecnosti poukazuje na americké spojenectvá, bezpečnostné záruky a medzinárodné vedúce postavenie v hospodárskej oblasti, ktoré v uplynulých generáciách zaznamenali obrovský úspech. Dáva zmysel zredukovať menej významné záväzky, ale určite by sa nemalo upúšťať od nepostrádateľnej globálnej úlohy Washingtonu.

Naproti tomu, Wertheim (v článku The Price of Primacy, cena za prvenstvo, alebo prečo by Amerika nemala vládnuť svetu) tvrdí, že je to práve predstava americkej nadradenosti, ktorú treba riešiť. Namiesto dohľadu nad svetovou bezpečnosťou s nekonečnými vojenskými intervenciami by sa mal Washington stiahnuť z väčšej časti Blízkeho východu a viac sa spoliehať na diplomaciu ako na silu. Svoju pozornosť by mal zamerať na kormidlovanie svetovej ekonomiky k jasnejším a zelenším „pastvinám“.



Tri svojrázne príspevky ponúkajú rôzne spôsoby, ako by Washington mohol stratiť (alebo mal znížiť) svoj dohľad nad svetom. Graham Allison (v článku The New Spheres of Influence, o nových oblastiach vplyvu a zdieľaní sveta s ostatnými mocnosťami) navrhuje zaoberať sa stratou hegemónie prijatím sféry vplyvu.

Jennifer Lind a Daryl Press (v článku Reality Check, o overení reality, alebo americkej moci vo veku obmedzení) uprednostňujú obmedzenie amerických úloh na to, čo prinášajú domáce a medzinárodné trhy. Stephen Krasner radí (v článku Learning to Live With Despots, ako sa naučiť žiť s tyranmi,  alebo o limitoch v propagácii demokracie), ako nastaviť dobrú vládu vo svete.

A nakoniec, Kathleen Hicks (v článku Getting to Less, pravda o výdavkoch na obranu) „leje studenú vodu“ na nádej (alebo strach) na akékoľvek dramatické škrty v obrane a vysvetľuje, čo by vlastne zníženie vojenských výdavkov znamenalo a prečo je to ľahšie povedať, ako urobiť.

Podobné výzvy na zníženie výdavkov bolo počuť už pred polstoročím, keď sa Spojené štáty dostali so svojimi svetovými úspechmi na bod mrazu. Vtedy čelili klesajúcej moci, rastúcej izolácii, stratenej vojne na periférii a škandálu s prezidentom.

Ale len o niekoľko málo rokov na to, na základe nejakej kreatívnej stratégie a diplomacie sa krajina dostala z Vietnamu, zreorganizovala svetovú rovnováhu síl, obnovila svoje postavenie v Ázii a stala sa dominantnou na Blízkom východe. A hoci to chvíľu trvalo, americká ekonomika nakoniec rástla a z výzvy, ktorú na ňu kládla zvyšujúca sa medzinárodná konkurencia vyšla silnejšia.

Mohli by sa takéto zázraky zopakovať alebo je konečne čas, aby sa Amerika stiahla naspäť domov?

Autorom článku je Gideon Rose, šéfredaktor časopisu Foreign Affairs.