Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že súčasná situácia predstavuje rovnakú hrozbu pre spoločenské elity ako pre najchudobnejšie skupiny obyvateľstva či bežných pracujúcich, opak je pravdou.

Platí totiž, že čím je na tom človek po materiálnej stránke horšie, tým má väčšiu šancu, že sa vírusom COVID-19 nakazí alebo sa aspoň vystaví značnému diskomfortu.

Po správach o tom, že najbohatší ľudia sa presúvajú do destinácií s menším počtom nakazených ľudí, prípadne do bunkrov so súkromnými lekármi, je isté len jedno. Kapitalizmus zabezpečuje efektívnu výhodu pre tých, ktorí sa pred vypuknutím vírusovej pandémie dokázali nadštandarde materiálne zabezpečiť

Jednoducho povedané, krízový stav nahráva do karát elitám, ktoré sú schopné zaistiť si stabilný komfort. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť len o jednom type karantény, ktorý izoluje skupinu chorých alebo potenciálne chorých od doposiaľ zdravých ľudí.

Elity, na rozdiel od priemerne zarábajúcich ľudí bez vysokých súm na účtoch, sa totiž ani v karanténe nebudú musieť vzdať svojho doterajšieho pohodlia. Karanténa vykonávaná v súkromnom izolovanom rezorte je predsa len iná ako tá v garzónke či jedno alebo dvoj izbovom byte s celou rodinou a bez súkromného zdravotníckeho personálu.

Koronavírus však naplno odhalil aj iné spoločenské rozdiely. Zisťujeme, že práca z domu je zo dňa na deň možná aj tam, kde to doteraz údajne možné nebolo. Práca z domu sa tak stala neoceniteľnou výhodou pre značné množstvo ľudí, ktorí si jej benefity doteraz užiť nemohli. Problémom však je, že nie každú profesiu je možné vykonávať prostredníctvom počítača či mobilu.

Vďaka tomu sa vyrojili skupiny, ktoré nemusia každodenne cestovať do práce a vystavovať sa tak riziku nákazy. Mierne odlišný spoločenský status v tomto prípade dokáže výraznejšie chrániť tých, ktorí si na svoje živobytie nemusia zarábať manuálnou prácou.

V praxi pociťujú manuálni pracovníci v rôznych typoch prevádzok alebo v službách aj nedostatky v oblasti ochrany. Túto medzeru by mohlo vyplniť dostatočné zásobovanie ochrannými pomôckami. Tých je však aktuálne nedostatok a väčšina zamestnávateľov nemá možnosť distribuovať napríklad ochranné rúška či respirátory pre svojich zamestnancov.

Medzi spoločenské elity, ktoré sa však pokúsia aj z tejto krízovej situácie vytĺcť aspoň nejaké plusové body, patria politici. Pokúsia sa ukázať svoju ráznosť pri zavadzaní opatrení zamedzujúcich šíreniu vírusu, prípadne sa začnú predbiehať v tom, kto z nich skôr a v akej miere k novým opatreniam pristúpi.   

Jediní, ktorí nebudú ťažiť zo závodu o politické body sú opäť tí najohrozenejší. Spoločenská a ekonomická nerovnosť, ktorá masy dostatočne zaťažuje aj v bez krízovom režime, v čase krízy udiera ešte tvrdšie. Značná časť populácie sa tak ani v tomto prípade nevyhla sociálnej karanténe, ktorá im boj s nákazou rozhodne neuľahčí.