Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Ak by sa USA podarilo podmaniť si globálny trh s mikroelektronikou, získali by monopol na výrobky špičkovej technológie potrebnej na vesmírne lety.

Podľa agentúry Reuters je tento krok Donalda Trump namierený proti taiwanskej spoločnosti TSMC (Taiwan Semiconductor Manufacturing Company). Práve tá je dodávateľom čipov pre čínsku spoločnosť Huawei. O tejto otázke sa ešte bude diskutovať na najbližšom zasadnutí Vlády USA.

Huawei je teraz súčasťou sporu medzi USA a Čínou týkajúceho sa globálnej technologickej dominancie. USA sa snažia presvedčiť spojencov, aby vylúčili čínske vybavenie z pripravovaných 5G sietí budúcej generácie. Dôvodom má byť podozrenie, že by ho Čína mohla použiť na špionáž proti USA. Spoločnosť Huawei tieto obvinenia opakovane odmietla.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ale zatiaľ nie je v tejto otázke jednotná. Niekoľko jeho prezidentských poradcov sa totiž obáva, že prípadné nové obmedzenia budú tlačiť konkurentov na inovácie. Čo by v konečnom dôsledku mohlo USA poškodiť.

Ak by USA prijali opatrenie, že akýkoľvek čip používaný na ich území, musí mať v krajine aj licenciu, ohrozilo by to práve taiwanskú štátnu spoločnosť TSMC. Keďže je najväčším výrobcom čipov na svete. Zaberá až 55,9 % svetového trhu. American GlobalFoundries Inc. s trhovým podielom 9,4 % za ňou výrazne zaostáva.

TSMC je iba výrobca čipov a spoločnosť Huawei vlastní patenty na jej vývoj prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti HiSilicon. Prípadný pokus spoločnosti Huawei o prechod na iného výrobcu čipovej sady, ako napríklad Samsung Foundries, by nebol úspešný. Keďže tá by nové americké nariadenie na licenciu pre čipy nemohla obísť.

Obvinenia USA proti Huawei a Číne sú tak nápadne podobné tvrdeniam voči Japonsku v 80. rokoch minulého storočia. Japonci boli vtedy tiež obvinení z krádeže technológií. Čo ich konečnom dôsledku stálo veľa pracovných miest. V roku 1987 USA uvalili na japonských výrobcov čipov 100 % daň. Tieto sankcie v spojení s krízou nehnuteľností pribrzdili hospodársky rast Japonska na viac než desaťročie.

Americké sankcie sa pred časom dotkli i ruskej spoločnosti Roscosmos. Keď boli na Rusko zo strany USA uvalené prvýkrát v júni 2013. Týkalo sa to škandálu okolo činnosti Edwarda Snowdena. Vtedy bol zavedený zákaz predaja bázy elektronických súčiastok Rusku. Ministerstvo zahraničných vecí USA zakázalo dodávku základne prvkov pre ruský geofyzikálny satelit „Geo-IK-2“. Keďže ho obviňovalo z vojenských účelov. Potom musel byť satelit vybavený inými čipmi. Hrozilo zároveň, že by sa to mohlo týkať aj satelitu GLONASS.

Vývoz amerických súčiastok a komponentov, vrátane tých, ktoré boli testované alebo uvedené do prevádzky v USA pre vojenské systémy a systémy dvojakého použitia, je regulovaný predpisom ITAR (International Traffic in Arms Regulations). Ide o súbor pravidiel stanovených vládou USA pre vývoz obranného tovaru a služieb. V súlade s pravidlami predpisu je možné exportovať do Ruska základňu elektronických komponentov vojenských kategórií len so súhlasom Ministerstva zahraničných vecí USA. Týka sa to hlavne komponentov odolných voči žiareniu pre kozmické lode.

Až do roku 2014 Ministerstvo zahraničných vecí USA prakticky nebránilo predaju komponentov pre ruské civilné kozmické lode. Ale pred šiestimi rokmi sa situácia zmenila. A na predaj týchto elektronických súčiastok Rusku bol uvalený úplný zákaz.

USA dlhodobo neposkytujú vesmírne a vojenské technológie zo strachu, že ich Číňania skopírujú. Čína tak rýchlo prešla na svoju vlastnú základňu čipov. Teraz je v čínskych satelitoch 98 % komponentov z vlastných zdrojov.

Na Západe sú celkovo štyri typy čipov. Pre obchodné, priemyselné, vojenské a vesmírne účely. V prípade obchodného použitia sú čipy používané v domácich a kancelárskych zariadeniach. A sú na ne stanovené najnižšie požiadavky na odolnosť voči teplote, vibráciám a agresívnemu prostrediu. V žiadnom prípade nie sú testované na odolnosť proti kozmickému žiareniu. Najstabilnejšie sú čipy „vesmírnej triedy“ používané na lety kozmických lodí.

Agresívnym prostredím pre čipy kozmických lodí je kozmické žiarenie. Spôsobuje ich postupnú opotrebovanosť. Na nízkych obežných dráhach blízkych Zemi možno používať i komerčné čipy. Na obežných dráhach nad tisíc kilometrov už ale obyčajný čip zlyháva po niekoľkých mesiacoch.

Takmer celé prvé desaťročie tohto storočia Rusko kupovalo čipy vesmírnej triedy na Západe. Avšak ani predtým USA nepredávali Rusku najmodernejšie a najúčinnejšie verzie, ktoré používali pri svojich misiách.

V roku 2007 Vláda Ruskej federácie prijala cieľový program „Vývoj základne elektronických komponentov a rádiovej elektroniky na roky 2008 až 2011“. Hovorilo sa o vytvorení vlastnej ruskej výroby elektronických komponentov pre kozmické lode. Vývoj išiel pomaly v podstate až do roku 2015. Skutočná práca sa začala až v roku 2014 po zavedení sankcií proti Rusku.

Dosiahli sa určité výsledky. V súčasnosti sú poprednými ruskými výrobcami čipov odolných voči kozmickému žiareniu podniky Angstrem-T a Mikron. Vyrábajú čipy vesmírnej triedy, aj keď nie také účinné ako americké. Sú ale vhodné na použitie na ruských satelitoch.

Pokrok v nahrádzaní dovozu strategickej elektronickej súčasti komponentov by bol oveľa rýchlejší, keby sa nejednalo o prirodzené slabiny „postsovietskeho“ hospodárstva. Keď pomalý pokrok pripomína skôr sabotáž.

Napríklad nádej ruskej mikroelektroniky Angstrem-T vyvíja čipy už takmer desať rokov. Spoločnosť vyrába čipy od 90 do 130 nanometrov. Zatiaľ čo za špičkové sú považované čipy od 45 do 65 nanometrov. Dôsledkom toho bol nedostatok objednávok, nedostatok peňazí a neschopnosť splácať dlhy. V októbri 2019 bol Angstrom-T nútený oficiálne vyhlásiť bankrot.

Angstrem-T pracoval s technológiou USA a kúpil licencie od amerických spoločností. V roku 2016 bol závod zaradený do zoznamu sankcií vo Washingtone. Ale to nebol hlavný dôvod jeho problémov. Ak sa buduje strategicky dôležitý podnik tak dlho, stane sa zastaraným bez akýchkoľvek sankcií. Aj spoločnosť Mikron mala tiež veľa problémov, napriek rozsiahlym daňovým a iným výhodám od ruského štátu.

Preto minulé leto vytvorila štátna ruská spoločnosťou pre Vesmír Roscosmos vlastnú firmu pre mikroelektroniku. Zahŕňa takmer dve desiatky podnikov. Vrátane Angstrem-T a Mikron. Tým vlastne Roscosmos uznala, že vytvorenie domácej základne výroby mikročipov vesmírnych a vojenských tried, musí začať od nuly. Minimálne na organizačnej úrovni.

USA podnikajú rozhodujúce kroky smerom k úplnému ovládnutiu globálneho trhu s mikroelektronikou. Tie by im poskytli monopol na všetky výrobky špičkovej technológie. Rusko by sa teda nemalo spoliehať na dovoz cudzích mikročipov. Už dlho potrebuje vlastné konkurenčné elektronické komponenty. V opačnom prípade bude Rusko „skákať do Vesmíru iba ak z trampolíny“.