Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)
Ruský prezident sa na Blízkom východe nevenoval iba spomienkam, ale i vážnym problémom súčasnosti.
Jednodňový pobyt ruského prezidenta na fóre o pamiatke obetiam holokaustu 23. januára v Jeruzaleme bol vyvrcholením prebiehajúcej „historickej vojny“. Každý chápe, že sa v nej hrá nie len kartami odplaty za hriechy minulosti, ale aj geopolitickou silou jednotlivých krajín v súčasnosti.
Dôvodom sú masívne útoky na úlohu Ruska a jeho predchodcu ZSSR v osudových udalostiach v minulosti. Stačí pripomenúť nedávne uznesenie Európskeho parlamentu. To pripisuje Sovietskemu zväzu rovnakú vinu za vypuknutie Druhej svetovej vojny ako hitlerovskému Nemecku.
Existujúci svetový poriadok, vrátane Bezpečnostnej rady OSN, je založený na dedičstve Druhej svetovej vojny. A prípadná „zmena zodpovednosti“ za jej rozpútanie, by otvorila cestu k jeho postupnej demontáži.
„Historickí revizionisti“ sa na prejav Vladimíra Putina na fóre pripravovali doslova ako na vojenskú operáciu. V Poľsku vytvorili na vládnej úrovni medzirezortnú operačnú skupinu. Jej úlohou malo byť okamžite reagovať na reč ruského lídra. A „vyrovnávať jej nepriaznivé dôsledky“ v reálnom čase. Podobne sa správali aj vládne inštitúcie v pobaltských krajinách a na Ukrajine. Zástupcovia Pobaltia a Poľska dokonca zo strachu z vypovedanej pravdy úplne ignorovali fórum. A ukázali svoju skutočnú tvár. Veľmi podivné gesto urobil Volodymyr Zelenskyj. Ten síce do Izraela prišiel, ale na fóre sa nezúčastnil. Kvôli údajnej „neúcte“, ktorú mu prejavili.
Ruský prezident napriek tomu nevyužil právo, ktoré dostal. Svoj prejav totiž mohol predniesť ako prvý zo zahraničných hostí. Mohol tak hneď v úvode „označiť“ strojcov pokusu o prepisovanie dejín. Stačilo by mu uviesť údaje o celkových obetiach sovietskeho ľudu. Teda nielen Židov. Všetkých, ktorí priniesli obeť na oltár víťazstva nad fašizmom. Bolo by hneď úplne jasné, kto zachránil svet pred týmto morom.
Putin nešpecifikoval národnosť mnohých európskych spolupracovníkov, ktorí pomáhali nemeckým fašistom. A to aj v koncentračných táboroch ako bol napríklad Osvienčim. Odsúdil ich všeobecne ako „spolupáchateľov“. Takže „záškodníci“ vo Varšave, Vilniuse a v niektorých ďalších hlavných mestách zostali trocha v pomykove. Majú priznať, že sú spolupáchatelia? Zostali teda ticho. Najnovšie tvrdia: „Putin upravil svoju reč v dôsledku nášho tlaku“. Smiešne. Ruské posolstvo nebolo určené im, ale tým, ktorí ho chceli počuť. A tiež „majiteľom“ východoeurópskych politikov, ktorí „si nepamätajú pravdu“. A hĺbka Putinovho posolstva bola zameraná nielen na minulosť. Ale aj na varovanie pred oživením fašizmu, xenofóbie a antisemitizmu. Tak v súčasnosti ako aj v budúcnosti.
Preto je logická i politická iniciatíva, ktorú predložil ruský prezident. Navrhol usporiadať samit vedúcich predstaviteľov piatich mocností. Stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Prediskutovali by najdôležitejšie problémy súčasného sveta. Putin jednoznačne odmieta pokusy o prehodnotenie existujúceho medzinárodného poriadku pomocou „historického revizionizmu“. Bezpečnostná rada OSN bola a zostane hlavným mierovým orgánom na planéte. Francúzsky prezident už s týmto návrhom súhlasil. Peking by ho mal prijať. Washington a Londýn zatiaľ mlčia. Návrh ale v princípe neodmietli.
V tomto svetle pôsobil preto zvláštne prejav viceprezidenta USA. Mike Pence prekvapil publikum vyhlásením, že to bola Amerika, ktorá „oslobodila celý európsky kontinent“ od fašizmu. Bez akejkoľvek zmienky o spojencoch. Z toho je teda zrejmé, odkiaľ plynú nápady niektorých východoeurópskych vodcov.
Pence zašiel tak ďaleko, že vyhlásil Irán za „hlavného vinníka“ holokaustu. A vyjadril pripravenosť USA pomôcť Izraelu v boji proti islamskej republike.
Práve táto časť prejavu amerického viceprezidenta urobila najväčší dojem na predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua. Jeho postoj k Iránu je v súlade s americkým. „Izrael oceňuje kroky prezidenta Donalda Trump a jeho viceprezidenta v konfrontácii s Teheránom. Proti tyranom, ktorí zotročili svojich vlastných ľudí a ohrozujú mier a bezpečnosť na celom svete", povedal Netanjahu.
Izraelský premiér si môže pripísať spomienkovú udalosť ako významný politický bod. V celej histórii Izraela, nepočítajúc také veľké udalosti ako pohreby Jicchaka Rabina a Šimona Peresa, sa v Izraeli nezišlo toľko svetových vodcov. Domáci oponenti dokonca vinia Netanjahua zo „zneužívanie témy holokaustu“ na osobné ambície. Blíži sa totiž tretie kolo po sebe idúcich predčasných volieb do izraelského parlamentu.
Menej viditeľnou, ale mimoriadne dôležitou, bola návšteva ruského prezidenta v palestínskom Betleheme. Vzdialeného len 10 km od Jeruzalema. A jeho rozhovory s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Palestínčania, hoci súcítia so svojimi susedmi, napriek tomu na fórum reagovali s určitou kritikou. Sú presvedčení, že národ, ktorí bol počas vojnových rokov vystavení tvrdému prenasledovaniu, by nemal teraz upierať práva svojim susedom. Palestínske vedenie sa hlavne obáva toho, že Benjamin Netanjahu a vodca opozície Benny Gantz majú namierené do Washingtonu. Tam im prezident Trump zamýšľa odovzdať konečnú verziu jeho „dohody storočia“.
Palestínčania sa obávajú, že tento plán osídlenia bude pre nich mimoriadne nevýhodný. A ak ho neakceptujú, čo je dosť pravdepodobné, budú podliehať sankciám zo strany USA a ďalších krajín. Namiesto mieru môžu tieto kroky viesť k novej intifáde a všeobecnej destabilizácii regiónu. Putinova návšteva v Betleheme bola preto navrhnutá tak, aby ukázala Palestínčanom, že nie sú sami. Že majú právo počítať s podporou Ruska pre ich spravodlivé požiadavky. Moskva preukázala, že neopúšťa svojich starých spojencov. Že je schopná udržiavať rovnako dobré vzťahy so všetkými v regióne. Čo z neho robí dôležitého sprostredkovateľa na Blízkom východe.
Ruský prezident pozval Mahmúda Abbása do Moskvy na oslavy 75. výročia Víťazstva nad fašizmom. Palestínsky prezident pozvanie prijal. Ocenil, že Rusko naďalej podporuje Palestínu vo všetkých otázkach, ktorým čelí. Najmä pri vytváraní svojej vlastnej štátnosti. Krátko po Putinovi navštívil Betlehem aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dal Palestíne podobné záruky. Možno povedať, že Rusko teda nebude podporovať Palestínčanov samo. Preto možnosti na diplomatické urovnanie sporu Palestínčanov s Izraelčanmi sú napriek všetkému stále otvorené.