Komentár:Edward Bullmore

Zdá sa, že bariéra medzi mysľou a telom je tenšia ako si mnohí z nás predstavovali. Klinická prax a vnímanie verejnosti majú čo dobiehať.

Anglické slovíčko #inflammation teda zápal sa najnovšie stalo takzvaným hashtaghitom. Zdá sa ako by bol všade a skuša na nás všetky možne triky. Namiesto toho, aby si zápal plnil svoju prirodzenú úlohu v našom organizme a teda, bojoval proti infekciám a pomáhal hojiť rany, ukázalo sa, že má aj svoju temnú stránku.

Dnes už je zrejmé, že zápal je súčasťou mnohých, ak nie všetkých chorôb tela. A zameranie sa na imunitné alebo zápalové príčiny chorôb viedlo k sérii prielomov v medicíne, od nových spôsobov liečby reumatoidnej artritídy a iných autoimunitných chorôb v 90. rokoch až po nástup imunoterapie v prípade niektorých druhov rakoviny v roku 2010. Stále častejšie sa na zápal nižšej triedy, ktorý je možné zistiť iba krvnými testami, začína prihliadať ako na súčasť dôvodu, prečo bežné životné skúsenosti, ako sú chudoba, stres, obezita alebo starnutie, sú zlé pre verejné zdravie.

Mozog sa rýchlo začína vnímať ako jedna z nových frontových línií zápalu. Lekári ako ja, ktorí chodili na lekársku fakultu v 20. storočí, sa naučili myslieť si, že medzi mozgom a imunitným systémom existuje nepriepustná bariéra. V 21. storočí sa však ukázalo, že sú navzájom hlboko prepojené a stále hovoria medzi sebou. Lekárske mysle sa teraz otvárajú myšlienke, že zápal by sa mohol rovnako a hlboko zapájať do porúch mozgu a mysle, ako je to pri telesných poruchách.

Pokrok v liečbe roztrúsenej sklerózy ukázal cestu. Mnohé z nových liekov na SM boli navrhnuté a preukázané tak, že chránia pacientov pred poškodením mozgu spôsobeným ich vlastnými imunitnými systémami. A zdôrazňujem tieto slová v tejto fáze - zameranie sa na zápaly mozgu by mohlo viesť k prielomom v prevencii a liečbe depresie, demencie a psychózy na rovnakej úrovni, ako sú preukázané účinky imunologických liekov na artritídu, rakovinu. V skutočnosti sa liek, ktorý bol pôvodne licencovaný na roztrúsenú sklerózu, už vyskúšal ako možné imunitné liečenie schizofrénie.

Je táto nádej reálna pre depresiu? Niet pochýb o tom, že zápal a depresia sú vo vzájomnom vzťahu - alebo komorbidné, ked' chceme použiť nejaký nie zrovna vábny, ale dôležitý lekársky žargón. Kľúčové vedecké otázky sa týkajú príčinnosti, nie korelácie. Spôsobuje zápal depresiu? A ak áno, ako? Jeden experiment, ktorý vedci navrhli na riešenie týchto otázok, je urobiť dva funkčné MRI mozgové skeny, jeden pred a jeden po zápalovej odpovedi, ktorá bola zámerne vyvolaná injekciou tyfusu. Ak je rozdiel v oboch skenoch, ukazuje to, že telesný zápal môže spôsobiť zmeny v spôsobe fungovania mozgu; ak nie, bol by to problém teórie, že zápal môže spôsobiť depresiu.

Nedávna metaanalýza preskúmala údaje zo 14 nezávislých verzií tohto experimentu. Údaje v priemere preukázali silný vplyv zápalu na mozgovú aktivitu. Tieto výsledky potvrdili, že telesný zápal môže spôsobiť zmeny v spôsobe fungovania mozgu. Tiež lokalizovali účinok zápalu do konkrétnych častí mozgu, o ktorých sa už vie, že sa podieľajú na depresii a mnohých ďalších psychiatrických poruchách.

Ak zápal môže spôsobiť depresiu, protizápalové lieky by mali pôsobiť ako antidepresíva. Niekoľko štúdií preskúmalo údaje z klinických štúdií s tisíckami pacientov liečených protizápalovými liekmi na artritídu a iné telesné poruchy, ktoré sú bežne spojené s depresívnymi symptómami. Celkovo mali pacienti liečení protizápalovými liekmi namiesto placeba významne zlepšené skóre duševného zdravia. Existuje však jedno veľké ale. Najväčšie a najprísnejšie z týchto štúdií boli navrhnuté na testovanie účinkov liekov na fyzické zdravie, a preto je ťažké interpretovať výsledky ako dôkaz priaznivých účinkov na duševné zdravie.

Ďalším krokom je uskutočnenie štúdií navrhnutých od začiatku na testovanie nových protizápalových liekov ako antidepresív alebo testovanie existujúcich antidepresív na protizápalové účinky. Pritom sa musíme vyhnúť tomu, aby sme opakovali jednu z našich najčastejších chýb v súvislosti s depresiou, ktorou je, že si myslíme je to všetko jedno a to isté ochorenie, vždy s rovnakou príčinou. Nemali by sme teda hľadať ďalší „trhák“, ktorý možno automaticky predpísať, aby bol celý svet šťastnejší. Mali by sme hľadať spôsoby, ako zosúladiť výber liečby s príčinou psychiatrických symptómov na osobnejšom základe. A použitie krvných testov na meranie zápalu nám môže pomôcť pri výbere týchto možností.

Napríklad konzorcium financované spoločnosťou Wellcome Trust práve začalo testy nového protizápalového lieku na depresiu. Je to jedna z prvých antidepresívnych skúšok, ktoré sa kedy použili na vyšetrenie zápalu u potenciálnych účastníkov. Ak krvné testy nepreukazujú zápal, pacienti nebudú do štúdie prijatí, pretože ak v tele nemajú zapál, nie je dôvod myslieť si, že budú mať prospech z protizápalovej liečby.

Alternatívnym príkladom môže byť ketamín, ktorý má v Spojenom kráľovstve licenciu na liečbu depresie. Účinkuje tak, že blokuje receptor pre glutamát v mozgu, ale nefunguje rovnako dobre pre všetkých. Vieme, že zápal môže zvýšiť množstvo glutamátu v mozgu, takže sa dá predpovedať, že viac pacientov zo zápalom môže lepšie reagovať na účinky ketamínu blokujúce glutamát. V budúcnosti by sme mohli použiť krvné testy alebo biomarkery zápalu na predpovedanie toho, ktorí depresívni ľudia budú mať z ketamínu najvýhodnejší úžitok.

Terapeutický rozsah týchto nových poznatkov je potenciálne väčší ako depresia alebo lieky. Farmaceutický a biotechnologický priemysel investuje do testovania protizápalových liekov na Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu. Existuje tiež záujem o úlohu výživy, obezity, stresu, ochorenia ďasien, črevného mikrobiómu a ďalších rizikových faktorov pri zápaloch nižšej úrovne, ktoré by bolo možné zvládnuť bez liekov. V súčasnosti existujú desiatky štúdií, ktoré merajú protizápalové účinky psychologických intervencií, ako je meditácia alebo všímavosť, alebo programy na riadenie životného štýlu, diéty alebo cvičebné režimy.

Mojím osobným favoritom je americká štúdia na testovanie myšlienky, že zápal nižšej úrovne môže zrýchliť poznávacie poruchy spolu zo starnutím, a že starostlivejšie čistenie zubov môže kontrolovať zápal ďasien nízkej úrovne (paradentóza), a tým nás chráni pred senilitou, keď starneme. Táto skúška stále prebieha, takže výsledky ešte nie sú známe. Ale páči sa mi to myslenie. Kto by si myslel, že jasnejší úsmev a lepšia krátkodobá pamäť by mohli byť tak priamo spojené? A v ideálnom prípade by bolo vyliečenie pacienta možné dosiahnuť jednoduchým a škálovateľným zásahom akým je zubná kefka?

To všetko nám dáva nový zaujímavý pohľad na to, ako telo, mozog a myseľ spolu súvisia. A to by mohlo byť dôležité pri úvahách o tom, ako vedecky navrhujeme a dodávame najúčinnejšie systémy fyzickej a duševnej starostlivosti do budúcnosti. Je to nevyhnutné v čase, keď poruchy duševného zdravia a demencia spôsobujú rastúcu časť globálneho postihnutia a nákladov na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

V súčasnosti sú liečby fyzického a duševného zdravia výrazne oddelené, čo odráža filozofické predsudky proti vnímaniu mysle a tela ako hlboko prepojených. Spojenia, ktoré mnohí pacienti uznávajú podľa vlastnej skúsenosti s ochorením, majú tendenciu byť trochu diskontované štandardným poskytovaním služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného alebo fyzického zdravia. Naopak, nový vedecký smer o zápale a mozgu je jasne zladený s argumentmi na odstránenie týchto bariér v klinickej praxi. Viac ako to, však má potenciál širšie zmeniť naše vnímanie choroby. Nezávislosť medzi mysľou a telom, dlhodobo dogmatické presvedčenie medicíny, sa zdá byť nesprávne.