Majetkové pomery sudcov sú preverované iba oficiálne. Systém sa dá podľa sudcu obísť. V praxi vedia kompetentní kontrolovať totiž iba majetok, ktorý má sudca napísaný priamo na seba alebo na najbližších príbuzných. Akonáhle ním oficiálne disponuje vzdialenejšia rodina je prakticky mimo kontroly.

Problém potvrdzuje aj sudca Dušan Čimo, podľa neho by komplexnejšie majetkové priznania mali podávať všetci verejní funkcionári. Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že tento problém eviduje, no v tejto oblasti už nestihne pripraviť novú legislatívnu úpravu. Problematika počká na nového ministra po februárových parlamentných voľbách.

Sudca Dušan Čimo hovorí o tom, že kontrola existuje, ale dá sa obísť. „Kontrolovať sa to dá, pretože existuje u sudcov rozsiahlejšia povinnosť preukázať majetok ako u iných verejných funkcionárov. Okrem iného majú sudcovia aj povinnosť deklarovať majetkové pomery najbližších rodinných príslušníkov. Problémom je, že sa povinnosti týkajú iba manžela, alebo manželky a neplnoletých detí. Dajú sa nájsť cesty, ako to obchádzať a systém nie je dokonalý,“ povedal pre agentúru SITA. Čimo dodal, že problém je aj inde. „Majetkové priznania všetkých verejných funkcionárov by mali byť podrobnejšie a nemali by umožňovať ukrývanie majetku, o ktorého nadobudnutí môžu existovať pochybnosti,“ doplnil.

Spomínaný problém sa ukázal napríklad pri bývalej štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej, ktorá býva v byte za niekoľko stotisíc eur. Nehnuteľnosť je pritom oficiálne napísaná na jej plnoletých synov a Jankovská má len doživotné právo užívania. Obdobne bol medializovaný aj majetok bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Nedostatočné nástroje priznala na ostatnom zasadnutí Súdnej rady SR v decembri minulého roka aj jej predsedníčka Lenka Praženková. Podľa nej sa dá kontrolovať iba majetok samotného sudcu. Ak však prepíše majetok na vzdialenejších rodinných príbuzných, detailne sa už naňho pozrieť nedá.