Presne pred 30 rokmi zvolilo Federálne zhromaždenie ČSSR prvého ponovembrového prezidenta Václava Havla. Čas podľa Milana Kňažka ukázal, že nikto z prezidentov v našich krajinách nebol takým veľvyslancom svojho štátu ako Havel

Rozhodnutie zvoliť Václava Havla za prvého demokratického prezidenta Českoskoslovenska po páde komunizmu bolo správne. Tvrdí to herec a jeden z tribúnov Nežnej revolúcie v roku 1989 Milan Kňažko v súvislosti s dnešným 30. výročím zvolenia prvého ponovembrového prezidenta vtedajšej ČSSR, jedného zo zakladateľov Charty 77, spisovateľa a dramatika Václava Havla. Spomína, že „po štyridsiatich rokoch vlády zločineckého komunistického režimu, nebolo jednoduché rozhodnúť o budúcom prezidentovi Československa“.

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, na sklonku roka 1989 sa v spoločnosti spontánne objavovali rôzne mená známych i menej známych kandidátov. „Na pôde Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra to najskôr vyvolalo rôzne diskusie. Postupne sa kryštalizovali kritéria a zohľadňovali sa aspekty politické, historické, národnostné, nielen jednotlivých kandidátov, ale prihliadali sme aj na možné reakcie federálneho parlamentu a verejnosti,“ spomína Kňažko.

Podľa Kňažka nemôžeme v súvislosti so zvolením Havla zabudnúť, že o pol roka sa plánovali prvé slobodné parlamentné voľby a na území Československa ešte stále pôsobila okupačná sovietska armáda. „Prvé volebné obdobie prezidenta sme stanovili na pol roka, teda do prvých slobodných volieb. Voľba napokon, takmer jednomyseľne, padla na Václava Havla,“ pripomenul známy herec a bývalý politik.

Aj s odstupom času si Milan Kňažko myslí, že sa rozhodli správne. „Václav Havel sa týmto stal nositeľom etosu nežnej revolúcie a symbolom novembrovej zlomovej zmeny. Podotýkam, že nie celkom neoprávnene. Malo to veľký význam najmä pri prvých zahraničných kontaktoch s predstaviteľmi demokratických krajín,“ hodnotí Kňažko význam zvolenia Václava Havla za prezidenta Federálnym zhromaždením ČSSR.



Ako hovorí staré príslovie - Doma nie je nikto prorokom, a tak sa podľa Kňažka „zakrátko objavili mnohé spochybňujúce názory na Havlovo politické pôsobenie, a niektoré pretrvávajú dodnes. Myslím si však, že väčšina z nich patrí do oblasti konšpiračných teórií“.

Milan Kňažko upozorňuje, že jednou z dominantných úloh prezidenta je byť veľvyslancom svojej krajiny. A to Václav Havel podľa neho nepochybne zvládol. „Najprv pre Československo, teda aj pre Slovensko, a neskôr pre Českú republiku. Nikto z povojnových prezidentov v našich krajinách pred ním, ale ani po ňom, túto úlohu takýmto spôsobom nenaplnil. Myslím si, že to nebolo len preto, že im na hlavách chýbal vavrínový veniec Zamatovej revolúcie,“ dodal pre SITA Kňažko.

Vo Vladislavskej sále Pražského hradu obe snemovne Federálneho zhromaždenia (FZ) slávnostne zvolili Václava Havla za prezidenta ČSSR 29. decembra 1989, len niekoľko týždňov po novembrových udalostiach. Prítomných bolo 326 zo 350 zákonodarcov, z ktorých sa väčšina do československého parlamentu dostala po posledných totalitných voľbách v roku 1986.