Takmer všetky svetové médiá nás čoraz častejšie upozorňujú na tzv. klimatickú zmenu. Čo si ale pod pojmom klimatickej zmeny predstavuje typický Európan ? Skrývajú sa za týmto pojmom len extrémne výkyvy počasia spojené s nárastom skleníkových plynov v atmosfére ?
Mali by sme sa však najprv pozrieť čo sa v skutočnosti odohráva na zemskom povrchu:
Ročne je celosvetovo vyrúbaných približne 15 miliónov hektárov tropického pralesa. Len pre príklad, nielen len Amazónsky prales ale aj Indonézia (ostrov Borneo) prišla už o 50 percent a Filipíny až o 90% pôvodného pralesa. Odlesňovanie sa od roku 1980 takmer zdvojnásobilo (45%), čistý úbytok lesných plôch (rozdiel medzi ťažbou a výsadbou) medzi rokmi 1990 – 2015 predstavoval 180 miliónov hektárov lesa. Sumárne sa celosvetovo ročne vyťaží približne 15 miliárd stromov. Podľa publikácie uverejnenej v časopise Nature, od začiatku ľudskej civilizácie (8000 pnl.) počet stromov na Zemi klesol približne o 46 percent.
V súčasnosti človek nezasahuje len do 25% celosvetovej biosféry, 75% celosvetovej biosféry je už poznačená ľudskou činnosťou. Pre príklad v Nemecku je bez zásahové územie len 0,6% z celkovej rozlohy štátu. Pozorovaním sa zistilo, že tie miesta kde sa človek usídli sa rozširujú každú sekundu o 8 metrov štvorcových. Výsledkom takejto expanzie je, že až 96% celosvetovej biomasy všetkých cicavcov tvoria ľudia a ich chovné zvieratá.
Do svetových vôd sa ročne vypustí 300 až 400 miliónov ton ťažkých kovov a priemyselný rybolov pokrýva viac ako 55-percentnú oblasť všetkých oceánov. V SR jeden občan vyprodukuje ročne takmer tristo kíl odpadu. Ale v porovnaní so Severnou Amerikou, kde na jedného občana vychádza priemerne až 90 kíl vyprodukovaného odpadu za deň, je situácia naozaj alarmujúca.
Ročne končí v oceánoch viac ako 10 miliónov ton odpadu, pričom rozklad jednej plastovej fľaše trvá okolo 450 rokov a plasty nájdeme v tráviacom trakte prakticky všetkých morských živočíchov. Počas 10-ročného sledovania, kvantitatívne ubudlo 25% všetkého hmyzu, v Nemecku to bolo dokonca až 75 percent.
UNEP (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) uvádza, že denne vymrie príčinou činností človeka približne 200 živočíšnych a rastlinných druhov. A len málokto si uvedomuje že od roku 1970 sa populácia divých zvierat znížila o 60% (na základe WWF v južnej a strednej Amerike až o 89%). Až 1 milión druhov je ohrozených vyhynutím.
Podľa Miléniového hodnotenia ekosystémov prevyšuje súčasná rýchlosť vymierania druhov asi 1000-krát prirodzené tempo vymierania.
Medzivládna platforma pre vedu a politiku – Biodiverzita a ekosystémové procesy (IPBES) vo svojej 1500-stranovej správe začína vetou: „Príroda degraduje v miere, ktorá je v dejinách ľudstva bezprecedentná a tempo vymierania druhov sa zrýchľuje, spolu s vážnymi dopadmi na ľudí na celom svete,“
Mali by sme sa sami seba opýtať, nie je to sebecké voči všetkému čo je ľudskou činnosťou zdevastované a nenávratne zničené hovoriť len o KLIMATICKEJ ZMENE ? Je vôbec možné dať za vinu 6. hromadnému vymieraniu na planéte Zem za vinu len anonymnému nárastu CO2 v atmosfére ? Nie je na vine práve človek, nie však ako samostatný jedinec ale premnožená ľudská populácia ktorá vďaka nadpriemernej mozgovej kapacite sa pred ničím nezastaví?
Treba sa opäť vrátiť k číslam, v roku 1900 žilo na Zemi 1,650 miliárd ľudí, v roku 2000 už 6 mld., ale v roku 2015 dokonca 7,3 miliárd. Od roku 1970, teda v priebehu len 50 rokov sa ľudská populácia zdvojnásobila. Každým dňom sa narodí ďalších 230000 ľudí, čo je každoročný prírastok ďalších 80 miliónov !
Podľa niektorých prognóz si však môžeme vydýchnuť, ľudská populácia sa vraj okolo roku 2100 ustáli na 10 miliardách a prognózy tvrdia že všetko bude opäť v poriadku ...
Len pre ďalšiu zaujímavosť, my ľudia zabijeme každý týždeň 2 milióny ošípaných. Držíme v zajatí 23 miliárd kusov hydiny, z ktorých prakticky žiaden kus nemá šancu umrieť prirodzenou smrťou. Podľa prepočtov organizácie Vegetarian Calculator zje priemerný človek (v USA) konzumujúci mäso za svoj život okolo 7000 zvierat.
Ale ak by sme teoreticky všetci dosiahli úroveň spotreby napríklad priemerného obyvateľa USA, už v roku 2025 by sme potrebovali sedem planét veľkosti Zeme.
V súčasnosti sa už dokážeme bez obáv baviť o emisiách a klimatických zmenách, ale v debate o rastúcej populácii sa vždy objavia veľmi emočné reakcie. Je až priam prekvapivé že všetky diskusie o klimatickej zmene vynechávajú túto zásadnú tému. Aj keď dáta jasne ukazujú, že rodiny kde je o jedno dieťa menej, vyprodukujú za rok o 58,6 tony menej uhlíkových emisií. A pre porovnanie, osobné auto ktoré za rok priemerne vypustí 2,4 tony emisií je teda mnohonásobne ekologickejšie.
K existujúcej miliarde automobilov pribúda na zemi ročne 80 miliónov nových áut a aj keby sme všetky vymenili za elektromobily je naozaj naivné predpokladať, že problém klimatickej zmeny by sme čiastočne vyriešili.
Prečo analýzy príčin klimatickej zmeny vynechávajú explozívny rast obyvateľstva ? Odpoveď je pomerne jednoduchá, je ním hospodársky rast, ktorému by bez rastúcej spotreby (teda aj rastu populácie) došiel rýchlo dych. Musíme si uvedomiť, že takmer všetky aktuálne stimuly do zelenej energie majú viac-menej ekonomický charakter, či sa už jedná o veterné-, solárne-, bio-elektrárne, elektro-automobilový priemysel, palivá s obsahom biozložiek atď.
Väčšinou počúvame rôzne návrhy na znižovanie emisií, či zavedenie uhlíkovej dane ale predpokladám, že nikto z vás nepočul európskeho politika ktorý by upozorňoval na súčasnú populačnú explóziu alebo prinajmenšom navrhoval v Európe zriadiť bez zásahové prírodné rezervácie ?
Existujú však vo svete aj ojedinelé výnimky, štáty o ktorých sa v mainstreamových médiách často nehovorí. Takýmto príkladom je napr. Bhután, ktorý má až tretinu (30%) chráneného a bez zásahového územia. Iniciatíva "Nature Needs Half" navrhuje aby pre prírodu pod ochranou bola vyčlenená až polovica planéty (reálne sa skôr hovorí o 1/3). V súčasnom geopolitickom ponímaní a pri aktuálnom populačnom raste, kde je chránených 15% súše a 7% oceánov to ale vyznieva ako utópia.
Je to však len na nás, či už vyššie spomínané 6. hromadné vymieranie nakoniec zahubí aj nás ľudí. Jedno je však isté, hospodársky rast aj napriek neskutočnej ľudskej vynaliezavosti nás v uzavretom ekosystéme na planéte Zem pred ekologickou katastrofou bez potrebných akútnych opatrení nezachráni.
Nebude jednoduché prijať že náš ekonomický systém bez rastu skolabuje, ale ak nezastavíme rast, skolabuje planéta a obmedziť rast ľudskej populácie bude pre nás asi tým najmenej bolestivým krokom.