Rôznosť výsledkov z testovania medzi slovenskými deviatakmi v Monitore ovplyvňujú školy a prostredie, v ktorom žiaci vyrastali. Vyplýva to z komentára Inštitútu finančnej politiky, ktorý vypracovala analytička Ľuba Habodászová. Analyzovala v ňom úspešnosť žiakov v Testovaní 9 z matematiky v roku 2017. So záverom, že výsledky na slovenských školách ovplyvňuje socioekonomické zázemie, prišlo aj testovanie PISA 2018 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Habodászová zistila, že vplyv rodinného zázemia je výrazný. „Spomedzi znevýhodnených žiakov sú na tom najhoršie žiaci z chudobných rómskych rodín, ktoré majú dvojité znevýhodnenie v dôsledku odkázania na pomoc v hmotnej núdzi (PHN) a príslušnosti k marginalizovanej rómskej komunite,“ vysvetlila analytička. Deviataci zo sociálne znevýhodneného prostredia bez ohľadu na typ znevýhodnenia dosiahli na teste v priemere 34-percentnú úspešnosť. Ostatní žiaci mali v priemere o 25 percentuálnych bodov vyššiu úspešnosť.

Okrem prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, majú na výsledky žiakov vplyv aj školy. Podľa Habodászovej na Slovensku neplatí heslo „dobrá škola za rohom“. Výsledky žiakov sa líšia od krajov a ich rôznosť sa dá pripísať rozdielom v školách. „Porovnateľné školy so žiakmi z porovnateľného rodinného prostredia dosahujú odlišné výsledky a teda nie všetky školy dokážu žiakov vzdelávať rovnako dobre,“ dodáva Habodászová.

Žiaci v zmiešaných školách majú nižšiu priemernú úspešnosť s rastúcim podielom znevýhodnených žiakov na škole. Najväčší prepad v očakávanej úspešnosti pre všetkých žiakov podľa analytičky nastáva, keď podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia na škole prekročí hranicu 20 percent. Racionalizácia na základe veľkosti školy, ale aj úprava školských obvodov má podľa analytičky potenciál zlepšiť výsledky žiakov. Dodáva, že zvýšený počet žiakov zo znevýhodneného prostredia môže byť dôsledkom aj umelo vytvorených obvodov.