Komentár Olega Pavlova (Fond strategickej kultúry)

Ruský svet dnes tvorí takmer 300 miliónov ľudí a tí potrebujú kultúrne zázemie

Prednedávnom prezident Ruskej federácie navrhol prestať vnímať ruský jazyk ako „zbraň“. Pretože zbrane sú zamerané na ničenie. Potenciál ruského jazyka by sa mal využiť výlučne na tvorbu.

Ruský jazyk je snáď jedným z najviac prispôsobivých. A ľahko nasáva prvky iných jazykov. Rus sa chopí takmer všetkého. A následne ťažko rozpoznáva požičané od starodávnych koreňov. Ide o výnimočnú flexibilitu ruského jazyka, ktorá je taká dôležitá pre porozumenie medzi krajinami a ľuďmi. O povahe ruského jazyka sa dá hovoriť donekonečna.

Ako sa pozerajú na ruštinu v bývalých republikách Sovietskeho zväzu? Veľmi jednoducho. Budujú samostatné štáty a prekrývajú svoju nedávnu minulosť.

Počet obyvateľov štrnástich bývalých sovietskych republík je v súčasnosti približne rovnaký ako počet obyvateľov Ruskej federácie. Ruský jazyk v práci, škole a v každodennom živote používa len asi 60 miliónov ľudí. Ďalších 39,5 milióna vie rusky pasívne. Ruštine síce rozumejú, ale nevyužívajú ju ako komunikačný prostriedok. Takmer 38 miliónov občanov bývalých sovietskych štátov už ruštinu neovláda vôbec.

Prízrak komunizmu, ktorý kedysi strašil Európu, ešte teraz stále desí mnohých bývalých krajanov Ruska. Najmä tých, ktorí nerozumejú, že minulosť v čistej podobe sa už ťažko môže vrátiť. Napríklad Uzbekistan tento prízrak vystrašil natoľko, že prešiel na latinskú abecedu . Nič dobré z toho nevzišlo. Došlo k čiastočnému prerušeniu väzieb medzi súbežne sa rozvíjajúcimi jazykmi. Uzbeckým a ruským. V roku 1993 sa v Uzbekistane uskutočnila reforma. Po nej mnoho detí, najmä vo vnútrozemí, nedokázalo prečítať uzbecké písmo, ak bolo v cyrilike. A dospelí a starí ľudia zasa nemohli čítať uzbecký text napísaný latinkou. Je tu teda nebezpečenstvo straty kultúrneho dedičstva. Angličtina bola neoficiálne povýšená na pozíciu druhého jazyka. Sú ale prípady, keď na uzbecko-anglickom „hlavičkovom papieri“ píšu po rusky. Politické gesto Taškentu s latinskou abecedou však bolo na Západe patrične ocenené.

Teraz v bývalom Sovietskom svete existujú dva trendy. Na jednej strane silné kultúrne vyžarovanie ruského jazyka prehĺbilo vzájomné prepojenie. Pomohlo k rozvoju dvojstranných a mnohostranných väzieb. Tiež k zvyšovaniu úrovne medzištátnych vzťahov. Druhou cestou je falošný nacionalizmus. Ten ticho prežíval už za čias ZSSR.

Prístupy k používaniu ruského jazyka sa v krajinách líšia podľa počtu Rusov. V Bielorusku, Kazachstane, na Ukrajine a v Moldavsku ešte stále existujú príležitosti aj na vyššie vzdelávanie v ruštine. V Turkménsku s 2 % Rusov je naopak dokonca zakázaná aj propagácia vzdelávania v ruštine. V Azerbajdžane s 1,5 %, Gruzínsku s 1,5 % a Tadžikistane s 1 % Rusov stráca ruština pozíciu kvôli chýbajúcim učiteľom.

Litovčina je napríklad bližšia ruštine než lotyština. Nehovoriac už o estónčine. Napriek tomu nabrala Litva západný kurz. Dnes je v Litve módne nevedieť rusky. Pred rokom britský módny časopis Vogue upozornil na kolekciu litovských módnych návrhárov. Svoju značku oblečenia nazvali „Nehovorím rusky“. Pritom niektorí obyvatelia Európskej únie ani netušia, že existuje samostatná Litva. Časopis Vogue je navyše o sto rokov starší než litovská nezávislosť. Preto je jeho pozornosť venovaná litovským vlastencom ozaj „lichotivá“. Skutoční litovskí vlastenci ale dobre poznajú svoje korene. A tiež chápu, že budúcnosť malej turistickej a tranzitnej krajiny nemožno oddeliť od obrovského trhu ruského suseda.

Lotyšsko má zasa najväčší percentuálny podiel Rusov. Je zrejmé, že ruský jazyk zvyšuje konkurencieschopnosť Lotyšov. Svet je globálny. No v Lotyšsku to ako keby stále nepochopili.

Iba Bielorusko priznalo ruštine pozíciu štátneho jazyka. Čo je ale pochopiteľné. Podľa bieloruského sociológa Andreja Ardamatského len menej ako 3 % Bielorusov komunikuje v bieloruskom jazyku. Väčšina v každodennom živote hovorí rusky.

Opačná situácia je v Gruzínsku. Tamojšia mládež takmer vôbec neovláda ruský jazyk. Možno by aj chcela, všetko sa ale odvíja od oficiálnej vládnej politiky.

Podľa štatistík sa v ruštine vzdeláva 75 % Bielorusov, 41 % Kazachov, 25 % Ukrajincov, 23 % Kirgizov, 21 % Moldavcov, 7 % Azerbajdžancov, 5 % Gruzíncov a 2 % Arménov. Vo všetkých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu počet hodín štúdia v ruštine v osnovách naďalej klesá.

To kontrastuje s pozíciou ruského jazyka celkovo vo svete. Ruština bola a je uznávaná. Vďačí za to klasikom ruskej literatúry 19. storočia. Sovietska kultúra, hoci tiež dosahovala svetovú úroveň, zostala tak trocha nepochopená. Dedičstvo „Veľkého Ruska“ ale jednoznačne uznáva celý západný svet.

Ruský svet má dnes asi 300 miliónov ľudí. Všetci potrebujú duchovnú podporu a kultúrne zázemie. Rusko naďalej posilňuje pozíciu ruského jazyka v zahraničí. V roku 2011 bol prijatý Federálny program ruského jazyka na roky 2011 až 2015. S podporou 2 526,66 milióna rubľov. Kurzy ruštiny fungujú v 56 krajinách blízkeho i vzdialeného zahraničia. Zabezpečuje ich 63 zastupiteľských úradov. Ročne sa rusky učí 16 tisíc ľudí.

Program „Veľvyslanec ruského jazyka“ začal v roku 2015. Organizuje ho Inštitút ruského jazyka Alexandra Puškina s podporou ministerstva školstva a vedy a Rossotrudničestva. Úspech „veľvyslancov“ je tak veľký, že mladých učiteľov pozývajú stále do nových krajín. Jeden prieskum v Číne zistil, že ruštinu sa tam chce učiť až 74 % mladých ľudí.

Západný svet pritom stále žije oficiálne podporovanou rusofóbiou. Predstava Rusa ako mafiána je stále celkom bežná. K čomu patrí aj patričná dávka sprievodných klišé. Samotná podstata ruského jazyka ale zahŕňa niečo úplne iné. Popiera nespravodlivosť, je kultúrna a zohľadňuje jemné významové odtiene. A samozrejme zmysel pre humor.

Už v júni 2014 sa vznikla Rada prezidenta pre ruský jazyk. Rade boli zverené celkom jasné úlohy. Ruské médiá o nich bohužiaľ hovoria málo alebo vôbec. Pričom ide o veľmi dôležité tému. Úlohy rady sú ozaj vážne. Pritom hrozí, že sa znova utopia v mori amaterizmu a byrokracie. Týchto dobre známych vnútorných nepriateľov Ruska.

Ako vravel Puškin, čo sa týka vonkajších nepriateľov a ohováračov Ruska, ich nenávisť voči Rusku je veľmi špecifická. Zvyknete si ale na ňu. Uvedomíte si, že bojovníkov, ktorí položia svoju bezcennosť na oltár geopolitických bitiek, nemožno presvedčiť. Jednoducho im stačí prestať venovať pozornosť. Dejiny dajú všetko na svoje miesto. Pravda, rovnako ako voda, si nájde cestu. A ruský jazyk jej v tom pomôže.