Obrazy vytvorené umelou inteligenciou vyvolávajú zmiešané pocity

Je umenie tvorené neurónovými sieťami, kódmi a algoritmami umelé? Diskusia na túto vzrušujúcu tému sa uskutočnila druhý deň Medzinárodného kultúrneho fóra v Petrohrade. Začala nie príliš príťažlivými umeleckými dielami vytvorenými „strojmi“ a skončila pochmúrnou predstavou zániku ľudskej civilizácie. Uviedol portál Kp.ru.

Vždy nový obraz

Podnetom pre diskusiu bola aukcia, ktorá sa v minulom roku konala v aukčnom dome Christie's. Za 432,5 tisíc dolárov, 40-krát drahšie ako bola úvodná cena, na nej predali jeden portrét. Zobrazuje Edmonda de Belamiho. Človeka, ktorý v skutočnosti neexistuje. Obraz je zo série vymyslenej rodiny. Autorom je tím Obvious používajúci umelú inteligenciu.

„Mnoho ľudí si stále myslí, že umelá inteligencia je druh kalkulačky,“ uviedol Richard Lloyd, šéf medzinárodného oddelenia pre tlač a animácie Christie´s. „Túto prácu som priniesol ako provokáciu. A dôkaz, že tento proces sa už začal. Zároveň sa mi páčilo, že vyzerala ako portréty 18. až 19. storočia. Chcel som, aby ju publikum vnímalo ako prácu človeka. Nešlo o to, aby sa páčila. Chceli sme len vyvolať diskusiu“.

Spoločná tvorivosť človeka a počítača sa nazýva „neurografia“. Ide o novú estetiku. Podľa zakladateľky a prezidentky spoločnosti Cognitive Technologies Oľgy Uskovej je dnes na svete viacero nástrojov na tvorbu umeleckých diel pomocou umelej inteligencie. „Práca s nimi nie je o nič menej náročnejšia, než ovládanie štetca,“ pripomenula.

„Existuje určitý priestor, v ktorom sa inteligencia učí a spracováva základné údaje a informácie, ktoré mu dávate,“ vysvetlil nemecký umelec Mario Klingemann. Je „neurografikom“ a bývalým pracovníkom laboratória Google Arts & Culture Lab. Proces a samotný priestor tvorby je v skutočnosti obmedzený prísunom nových údajov. Inteligencia je opakovane trénovaná. Výsledky jej predchádzajúcej práce ovplyvňujú nasledujúcu tvorbu.

Umelá inteligencia, ktorú používajú inovatívni maliari, pracuje podľa cyklického princípu spätnej väzby. Môže tvoriť na základe daných parametrov. Napríklad vytvoriť obraz Mony Lisy z nábytku. Modely môžu navzájom i spolupracovať.

„Niekedy vznikne krásny obraz, niekedy hrozný,“ uviedol umelec. „Je to vždy kľukatá cesta so zaujímavým výsledkom. Takéto umenie nespĺňa očakávania. Inteligencia len pomáha organizovať náhodnosť. Poháňa ma túžba vytvárať obrazy, ktoré zaujmú aj o 10 rokov“.

Ľudia alebo umelá inteligencia?

Minulé leto boli výtvory umelej inteligencie prvýkrát v histórii vystavené v klasickom múzeu. V Ermitáži. Len málo návštevníkov ich označilo za neumelecké.

"Priznávame pokrok vo vede, ale z nejakého dôvodu ho nepriznávame v kultúre. Tak či onak umelá inteligencia už vstúpila do umenia. Museli sme na to reagovať," uviedol Dmitrij Ozerkov, kritik umenia, vedúci oddelenia súčasného umenia v Ermitáži. Ak bola predtým pochvalou výstavy túžba diváka „stáť a ticho vnímať“, teraz je to naopak. Divák už nechce byť pasívnym pozorovateľom. Chce sa stať súčasťou procesu tvorby a hrať sa.

Čo to znamená z celkového uhla pohľadu?

„Nemám nič proti vysávaču, ktorý za mňa upratuje. Alebo proti umelej dáme, ktorá namiesto mňa bude variť polievku. Ale prečo nahrádzať človeka?“ Pýta sa doktorka prírodných vied fyziológie a teórie jazyka, vedúca laboratória kognitívneho výskumu na Štátnej univerzite v Petrohrade Tatiana Černigovská. „Plánujeme stále žiť na tejto planéte? Alebo je to už začiatok konca ľudskej civilizácie? Aký je účel toho všetkého?“

Ak ide o túžbu tvoriť stále prekvapujúce a „čerstvé“ diela, tu umelá inteligencia iba ťažko pomôže. „Akékoľvek umelecké dielo zostáva čerstvé a hodnotné, len ak má zodpovedajúce obecenstvo,“ prízvukuje Černigovská.

"Umelá inteligencia víťazí v šachu a pokri. Je zbytočné s ňou tomto súťažiť," pokračuje Černigovská. „Umelá inteligencia by ale nemala nahrádzať človeka. Jej hodnota spočíva v tom, že vie niečo, čo človek nedokáže. V tom sa od nej človek môže učiť“.

Svet očami „stroja“

Kto je vlastne autor a komu patrí odmena? Programátor, ktorý napísal program, či umelec, ktorý s ním pracoval. Alebo samotná sieť neurónov? Mario Klingemann vidí umelú inteligenciu ako štetec.

"V určitom okamihu sa stane spojenie medzi inštrukciami programátora a reakciou umelej inteligencie také vzdialené, že jej tvorba bude v podstate samostatná," poznamenáva Richard Lloyd.

Umelá inteligencia sa učí a vyvíja. Kam to povedie? Ako myslí?

„Príkladom je portrét. Vidíme obraz, ale zároveň výsledok, čo sa vlastne deje v hlave umelej inteligencie,“ hovorí Lloyd. „Pri prenose algoritmov na obraz vidíme, ako vnímajú náš svet“.

„Ako vidí umelá inteligencia? Je to matematika. Je to krása,“ vysvetľuje Oľga Usková. „Vďaka kolektívnemu podvedomiu sa obraz stáva majstrovským dielom. Keby neexistovali rady pred Monou Lisou, nebola by majstrovským dielom. Revolúciu sme už prežili. Spoločnosť je už zmiešaná. Má biologickú i umelú inteligenciu. Pri komunikácii na internete si nemôžete byť istí, že existuje osoba na druhej strane. Naučiť ľudí, aby sa nebáli, začať dôverovať tvorbe umelej inteligencie a ukázať, čo sa deje v „hlavách“ strojov, je úlohou umelcov pre nasledujúce desaťročie“.

Rozhodujúce je, aby sme v snahe o umenie umelej inteligencie nestratili ľudskosť. Podľa odborníkov by mal byť divák aktívny a umenie interaktívne. Ak vymizne v tomto tvorivom procese človek, koniec ľudskej rasy sa nebezpečne priblíži.

„Umelá inteligencia musí dodržiavať i etické normy. Ak časom získa vedomie, stane sa subjektom práva,“ upozorňuje Černigovská. „A už ju nebude možné len tak zahodiť do koša ako súbor. Už to bude vražda. Treba vytvoriť nové pravidlá. Stanoviť nové miesto človeka na svete. Toto je už iný typ civilizácie“.

„Sebauvedomenie je fázou vývoja neurónových sietí. Teraz je umelá inteligencia na úrovni tri až päťročného dieťaťa,“ dodáva Usková. „Ak sa bude ďalej vyvíjať a človek jej nenastaví pravidlá, ľudstvo môže ľahko zaniknúť. Aké by mali byť tieto pravidlá, by malo byť otázkou všeobecnej dohody“.

Otázka pre odborníkov: Čo učiť deti?

Tatiana Černigovská, doktorka vied fyziológie a teórie jazyka, vedúca laboratória kognitívneho výskumu, Štátna univerzita v Petrohrade:

Nebáť sa meniaceho sveta. Deti majú právo robiť vlastné chyby. Čo je najdôležitejšie, uvedomiť si, že nie všetko v živote možno vysvetliť algoritmami.

Oľga Usková, zakladateľka a prezidentka skupiny spoločností Cognitive Technologies:

Stanoviť cieľ. Dieťa by malo byť motivované k výberu. Treba nájsť rovnováhu medzi tréningom mozgu a preťažením nadmerným objemom informácií.