Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Finančné ticho pred búrkou

Zámer kvantitatívneho uvoľňovania pokračuje. Tento pekný názov sa zrodil na Západe na vrchole globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009. Neznamená pritom nič iné, než zapnutie tlačiarní centrálnych bánk na plnú kapacitu. Cieľom je napumpovať do ekonomiky nové peniaze.

Príkladom „uvoľňovania peňazí do ekonomiky“ je postup Federálneho rezervného systému (Fed) USA. Ten 25. novembra 2008 začal kupovať veľké množstvo štátnych a hypotekárnych cenných papierov. Každý mesiac púšťal na trh desiatky miliárd „zelených papierikov“. Tento program dokončil 31. marca 2010. Po siedmich mesiacoch spustil hneď druhý program. Trval od 3. novembra 2010 do 30. júna 2011. A do tretice nový program od 13. septembra 2012 do 31. októbra 2014. Za šesť rokov sa Fed nafúkol ako bublina. Jeho aktíva vzrástli z 0,8 bilióna na 4,5 bilióna dolárov.

Po Fede prevzala štafetu Európska centrálna banka (ECB). Na jar roku 2015 začala svoj program púšťania hotovosti do ekonomiky. Centrálna banka Európy nakupovala štátne cenné papiere členských štátov eurozóny. Európsky program uvoľňovania trval do 31. decembra 2018. Počas tohto obdobia ECB vykúpila z trhu sumu približne 2,5 bilióna eur. A tiež sa nafúkla ako bublina.

Politika kvantitatívneho uvoľňovania je podobná školeniu o drogách. Ak je kríza akútna, je použitie tlačiarenského stroja centrálnej banky opodstatnené. Dlhodobé zneužívanie tohto nástroja vedie k brzdeniu rozvoja ekonomiky. Nové natlačené peniaze nejdú na investície alebo vládne programy, ktoré zvyšujú dopyt obyvateľstva. Zostávajú len na finančnom trhu. Namiesto zvýšenia produkcie podnikov v skutočnej ekonomike a zvýšenia spotreby tovarov a služieb, rastie umelá hodnota spoločností kótovaných na burze. Je spojená s nekontrolovateľným nárastom nákupov podnikových cenných papierov právnickými i fyzickými osobami.

Akákoľvek „výroba“ peňazí, ktorá nie je podložená programami rozvoja skutočnej ekonomiky, skôr či neskôr vedie k tomu, že trhová bublina praskne. Kríza sa môže začať rovnako ako pred 90 rokmi. Vtedy na newyorskej burze cenných papierov došlo ku kolapsu 24. októbra 1929. Po ňom skončila americká ekonomika v desaťročnej depresii.

Je ťažké si predstaviť, čo sa stane, keď nové bubliny prasknú. V októbri 2017 Fed začal ďalšiu kampaň na púšťanie nových peňazí do obehu.

Aj Fed i Európska centrálna banka síce na chvíľu zastavila tlačenie nových peňazí. Medzitým však do obehu púšťali hotovosť nemecké a francúzske banky. Centrálna banka Európy naďalej plánuje pokračovať v zámeroch bývalého šéfa Maria Draghiho.

I v USA sa zahrávajú s tlačením nových peňazí do ekonomiky. Prezident Donald Trump zvažuje, čo takýto potup urobí s hodnotou amerického dolára. Napríklad vo vzťahu voči euru, jüanu a iným menám. Teda hlavným obchodným konkurentom USA.

Tlačenie nových peňazí by USA umožnilo zvýšiť dlh bez navýšenia oficiálneho rozpočtu. Je predpoklad, že Fed bude kupovať štátne dlhopisy. A že náklady na obsluhu rastúceho dlhu klesnú v dôsledku nižších kľúčových sadzieb. Čo následne povedie k nižším úrokovým sadzbám na štátne dlhopisy.

Trump sa skúmavo pozerá na kroky Európy. A pozerá sa, či by aj Fed mohol postupovať európskou cestou. Teraz je ale Washington v obchodnej vojne s Čínou. Jedna z možností je, že Fed a ECB medzi sebou súťažia. Aj Fed a ECB už ale idú na plné obrátky. Možno nie sú dohodnutí, ale načasovanie je viditeľné.

Od polovice októbra začal Federálny rezervný systém štvrtý program púšťania nových peňazí do americkej ekonomiky. Od 15. októbra začal Fed nakupovať štátne dlhopisy s jednoročnou splatnosťou. Nákupy by mali trvať do záveru druhého štvrťroka 2020. Celkový objem by mal byť 510 miliárd dolárov. Fed má v pláne nakupovať i štátne dlhopisy z predaja hypotekárnych záložných listov. Do aktív Fedu by to malo priniesť ďalších 20 miliárd dolárov.

Celkovo Fed používa 80 miliárd dolárov na krytie dlhu rozpočtu USA mesačne. Z čoho 60 miliárd dolárov sú „novo vyrobené“ peniaze. Predpoklad trvania nových hotovostných operácií Fedu bol stanovený do polovice roku 2020. Podľa analytikov banky Goldman Sachs by mal trvať do druhého štvrťroku budúceho roka. Dlh verejného rozpočtu USA si stále pýta nové krytie. Spoločnosť Goldman Sachs predpokladá, že operatívne krytie amerického štátneho dlhu bude pokračovať najmenej do konca roku 2022.

Len pár dní po začiatku nového kola púšťaní nových peňazí do amerického hospodárstva sa bubliny akciového trhu začali znova nafukovať. Standard & Poors 500 dosiahol maximum 3044,44 bodu. Index Dow Jones pridal 5,8 %. K novému historickému rekordu mu chýba už len menej ako jedno percento.

V Európe odstupujúci šéf centrálnej banky Mario Draghi 12. septembra oznámil obnovenie programu uvoľňovania novej hotovosti vo forme nákupov aktív. Celkový objem by mal byť 20 miliárd eur mesačne od začiatku novembra 2019. Podľa tlačovej správy ECB by mal program trvať tak dlho, ako bude potrebné. Jeho cieľom je vyskúšať fungovanie zmien úrokových mier. Čiže. Nové peniaze bude Centrálna banka Európy púšťať do ekonomiky dovtedy, kým uzná za vhodné.

Vďaka takmer spoločnej práci európskej a americkej „centrálnej“ banky bude mať ekonomika Západu znova v obehu dosť peňazí. Znova ale pôjde len o klamlivú predstavu oživenia svetovej ekonomiky. Možno dôjde i k dočasnému „oživeniu“ ruského finančného trhu a celkového hospodárstva.

Pôjde iba o klam a ticho pred búrkou. A tú približuje americká i európska centrálna banka.