Strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána vyzvala vo štvrtok vládu, aby sa vo veci migračných kvót Európskej únie vzoprela tlaku, "právne alebo inak maskovaného".

Vyhlásenie Fideszu bolo reakciou na štvrtkové právne stanovisko generálnej advokátky Súdneho dvora Európskej únie (ECJ) Eleanor Sharpstonovej, podľa ktorej Maďarsko, Česko a Poľsko porušili právo EÚ, keď sa v roku 2015 odmietli zapojiť do únijného systému prerozdeľovania migrantov. Informovala o tom tlačová agentúra AP.



Fidesz uviedol, že maďarský ľud opakovane odmietol povinné prerozdeľovanie a prijímanie migrantov. Strana vo vyhlásení napísala: „Nechceme jednorazové kvóty pre migrantov, ani trvalé, ani tie z roku 2015, ani tie pripravované v súčasnosti.“

Hoci právne stanovisko generálnej advokátky ECJ Sharpstonovej nie je právne záväzné, Súdny dvor EÚ sa takýmito odporúčaniami zvyčajne pri rozhodovaní riadi.

K právnej rade Sharpstonovej sa vo štvrtok vyjadril aj český premiér Andrej Babiš. Oznámil, že jeho vláda študuje a analyzuje právnu radu generálnej advokátky súdu EÚ, podľa ktorej aj Česko porušilo právo EÚ, keď sa odmietlo zapojiť do únijného systému prerozdeľovania migrantov.

Babiš vyhlásil: „Musíme počkať, kým súd vydá rozhodnutie, ktoré už bude záväzné.“ V minulosti označoval systém kvót pre žiadateľov o azyl za „neprijateľný a rozvratný“.



Poľsko právne stanovisko Sharpstonovej skritizovalo. Hovorca vlády Piotr Müller podľa tlačovej agentúry PAP povedal, že vláda odmietla plniť kvóty pre migrantov, lebo tento systém bol chybný a prehlboval obavy o bezpečnosť. Hovorca dodal, že aj mnoho ďalších krajín sa vyhlo plneniu povinnosti a systém bol nakoniec zrušený.

„Najdôležitejšou úlohou... je zaistiť bezpečie občanov,“ dodal Müller. Varšava podľa neho konala „v záujme poľských občanov a na obranu proti neriadenej migrácii.“

Európa v roku 2015 zápasila s prúdom žiadateľov o azyl, z ktorých mnohí pochádzali z vojnovej Sýrie. EÚ preto oznámila dočasný mechanizmus na prerozdelenie tisícov utečencov z najhoršie zasiahnutých krajín, Grécka a Talianska, do ostatných častí Únie.

Česko, Maďarsko a Poľsko však odmietli prijať týchto migrantov, na čo Európska komisia podala proti nim žalobu.

Štáty žalované Európskou komisiou (EK) podľa advokátky nemôžu zdôvodňovať odmietanie solidárneho preberania migrantov obavami o svoju vnútornú bezpečnosť, lebo systém umožňoval odmietnuť utečencov, ktorí by boli vyhodnotení ako bezpečnostné riziko. A navyše, „duch vzájomnej dôvery a spolupráce musí prevážiť“, dodala advokátka.



Ignorovanie povinnosti prevziať žiadateľov o azyl, pretože je to „nevítané alebo nepopulárne“, je „nebezpečný prvý krok“ k zrúteniu usporiadanej a štruktúrovanej spoločnosti, ktorá sa riadi právnym poriadkom, argumentovala Sharpstonová.

Zástupcovia EK však tvrdia, že verdikt súdu nebude mať praktický význam, lebo nemôže zaistiť nápravu. Program prerozdeľovania sa skončil po dvoch rokoch predvlani. Prerozdelených bolo okolo 29.000 osôb z plánovaných 160.000, svoje kvóty splnilo päť štátov EÚ.

Slovensko a Maďarsko systém prerozdeľovania napadli na únijnom súde, ale neuspeli. Súdny dvor zamietol ich žalobu 6. septembra 2017, pripomenuli Novinky.cz.