Komentár Petra Iskenderova (Fond strategickej kultúry)
Bude Klaipeda bránou do Európy pre plyn z USA?
Ruský projekt na výstavbu plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2) je podľa amerického ministra energetiky Ricka Perryho „drvivou ranou pre európsku energetickú rozmanitosť a bezpečnosť“. Zástupca USA to vyhlásil na transatlantickej konferencii o energetickej spolupráci vo Vilniuse. Dodal, že uvedenie tohto plynovodu do prevádzky by zvýšilo vplyv Ruska na európske krajiny. A zároveň by zvýšilo ich zraniteľnosť.
Podľa šéfa amerického ministerstva energetiky bude vďaka novému plynovodu Európa oveľa viac ohrozená prerušením dodávok. Rusko bude môcť zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu. Rick Perry zdôraznil , že USA považujú dodávky svojho plynu do Európy za príležitosť „priniesť viac slobody a konkurencie na trh“.
Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius pritom navrhol, aby sa litovský prístav Klaipeda stal „bránou“ pre americký plyn dodávaný do Európy. „Potrebujeme vás v Európe, potrebujeme tu váš bridlicový plyn," uviedol. „Uvedomili sme si, že môžeme byť členom EÚ i NATO. Ale pokiaľ sme závislí od jedného zdroja, nemôžeme byť úplne nezávislí“.
Pokiaľ ide o „drvivú ranu“, americké ministerstvo energetiky má pravdepodobne pravdu. No ranu by kvôli ruskému plynu nepocítila Európa, ale skôr rozpínavosť administratívy USA. To ona už dlhší čas vnucuje európskym spotrebiteľom svoj drahý skvapalnený zemný plyn LNG.
Samotným Európanom však geopolitické intrigy okolo projektu Nord Stream 2 sľubujú iba straty. Tvrdohlavá neochota Dánska vydať povolenie budovať plynovod cez jeho výhradnú hospodársku zónu by mohla viesť k zvýšeniu nákladov na samotný projekt. Čoho následkom by bolo zvýšenie ceny plynu dodávaného do Európy. Ruský minister energetiky Alexander Novak to nedávno poznamenal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Business FM. Medzitým prevádzkovateľ projektu Nord Stream 2 obnovil rokovania s dánskou vládou. Takže šance na získanie súhlasu na umiestnenie plynovodu vo výlučne ekonomickej zóne Dánska stále trvajú.
Ruská strana má zároveň aj „iné možnosti položenia plynovodu. Tie ale zvýšia náklady na projekt,“ uviedol Alexander Novak. Časovo môže obchádzka trvať niekoľko mesiacov navyše. Podľa Novaka zatiaľ nenastala doba hovoriť o položení plynovodu mimo dánskeho územia. „O pravdepodobnosti a prijateľnosti druhej varianty položenia plynovodu budeme diskutovať až po konečnom rozhodnutí dánskej vlády," uviedol ruský minister.
Koncom júna bola žiadosť o prechod plynovodu dánskymi výsostnými vodami stiahnutá. V júli bola podaná nová žiadosť. V nej sa už ráta s trasou cez výhradnú hospodársku zónu Dánska. Používanie tohto územia upravuje Medzinárodný dohovor o morskom práve. Podľa novín Izvestia majú tieto zmeny len administratívny charakter. A rokovania sa údajne blížia k záveru.
Konečné oficiálne stanovisko Kodane ale ešte nie je známe. Mediálny zástupca Dánskej energetickej agentúry Ture Falbe-Hansen uviedol, že ešte treba počkať na pokračujúce hodnotenie vplyvu projektu na životné prostredie a bezpečnosť.
Mediálne zastúpenie prevádzkujúcej spoločnosti projektu Nord Stream 2 AG spresnilo, že dánska vláda pracuje na dvoch žiadostiach trasy vo výlučnej ekonomickej zóne. Podľa nej „spracovanie jednej z nich bolo dokončené. Druhá je v pomerne pokročilom štádiu“.
Za týchto okolností sú dodávky amerického LNG na európskom trhu s plynom čoraz dôležitejším faktorom. Pre Rusko je to výzva, ale zároveň i príležitosť.
(Pokračovanie nabudúce)