Komentár Svjatoslava Kňazeva  (Fond strategickej kultúry)

Lúpež storočia - ukradnutie pôdy Ukrajincom je pripravená

Nedávno, 20. septembra, ukrajinská vláda zverejnila na webovej stránke ministerstva pre hospodársky rozvoj, obchod a poľnohospodárstvo návrh „Zákona o zmene a doplnení niektorých legislatívnych aktov Ukrajiny a nakladaní s poľnohospodárskou pôdou“. Za touto strohou kombináciou slov ale možno vidieť snahu o zlom fungovania celej krajiny. V podstate otvorenie trhu s poľnohospodárskou pôdou. Na ktorej sa na Ukrajine môže hospodáriť len samostatne, prípadne ju prenajímať.

Moratórium na obchod s poľnohospodárskou pôdou trvá už takmer 20 rokov. Bolo zavedené v roku 2001 prijatím pozemkového zákonníka. Odvtedy sa pravidelne predlžuje. Voľný trh s pôdou sa stal akýmsi tabu. Nie že by ukrajinským politikom až tak ležalo na srdci blaho národa, obávali sa skôr o kariéru. Podporiť predaj legendárnej ukrajinskej černozeme by v podstate znamenalo istú politickú smrť.

Dokonca aj po prevrate v roku 2014 sa na Ukrajine pristupovalo k otázke pôdneho fondu veľmi opatrne. Zrútila sa priemyselná výroba i finančný trh. „Rodná zem“ sa tak stala takmer jediným zdrojom obživy. Aj pre „otcov národa“ sediacich v ukrajinskej  Najvyššej rade.

Všetko sa dramaticky zmenilo po príchode Vladimíra Zelenského a jeho tímu. Sami seba považujú za libertariánov. Teda superliberálov. Noví nájomníci vysokých kyjevských stoličiek sú presvedčení, že aj pôda by mala byť obyčajným tovarom. A mala by sa slobodne, alebo takmer slobodne, predávať a nakupovať.

Nie je celkom jasné, ako sa k tejto otázke stavia samotné obyvateľstvo Ukrajiny. Prieskumy verejnej mienky na túto tému v lete roku 2019 uskutočnili dve hlavné agentúry. Agentúra Rating a Fond demokratických iniciatív (FDI). Ich výsledky boli také odlišné, že štandardnou chybou prieskumov neboli vysvetliteľné.

Prieskum FDI ukázal, že 50,4 % obyvateľov Ukrajiny podporuje myšlienku, že vlastník môže pôdu predať. Medzi majiteľmi pôdy to bolo až 56 %. Zakázať vytvorenie trhu s pôdou chce podľa FDI 28 % občanov a 33 % vlastníkov. Myšlienku absolútnej slobody kúpy a predaja podporuje iba 8 % opýtaných. Od 10 do 20 % podporuje určité obmedzenia. Tie by sa podľa nich mali týkať hlavne občianstva kupujúceho, veľkosti pozemku a ceny.

Mienka Ukrajincov o nakladaní s pôdou však podľa druhej agentúry Rating vyzerá úplne inak. Dnes ako aj v predchádzajúcich rokoch sa väčšina predávať pôdu nechystá. V referende o vytvorení trhu s pôdou by hlasovalo iba 20 % opýtaných. A až 68 % z nich by bolo proti.

Prečo sú výsledky prieskumov tak rozdielne, možno len hádať. Šéfka FDI Irina Bekeškinová je síce prozápadná, rozhodne ale nie je fanúšička Zelenského. Vysoký podiel priaznivcov predaja pôdy možno vysvetliť povedzme cielenou formuláciou samotného problému. Je pritom dobre známe, že takzvané „demokratické iniciatívy“ väčšinou nestoja na strane záujmov Kyjeva. Podnet na vytvorenie „žiadanej“ verejnej mienky zrejme pochádza zo zahraničia.

Návrh zákona o predaji pôdy predložený 20. septembra je úplne v súlade s tým, o čom hovoril Zelenský. Ide o vytvorenie voľného trhu poľnohospodárskych pozemkov. S minimálnymi obmedzeniami na nákup i predaj.

Zelenský sa tvári, že je pobúrený kritikou svojej iniciatívy. Na stretnutí s ukrajinskými poľnohospodármi povedal: „Na základe návrhu, ktorý predložíme vláde, budú môcť kupovať alebo predávať pôdu iba ukrajinskí občania a ukrajinské spoločnosti. "Hororové príbehy o Číňanoch, Araboch, či dokonca mimozemšťanoch, ktorí vyvezú našu zem vagónmi, sú úplným nezmyslom".

Je pravda, že návrh zákona povoľuje vlastníctvo pôdy len občanom Ukrajiny, ukrajinským právnym subjektom, územným spoločenstvám a štátu. Cudzinci môžu získať právo na vlastníctvo pôdy iba dedičstvom. A aj to iba dočasne. Na prvý pohľad sú národné záujmy dobre ochránené. „Diabol sa ale skrýva v detailoch“. Návrh vyslovene nezakazuje zahraničným občanom a spoločnostiam registrovať si na Ukrajine právnickú osobu a kúpiť pôdu prostredníctvom nej. Prípadne nakúpiť na burze väčšinové podiely ukrajinských spoločností vlastniacich pôdu.

„Odborníci“, ktorí sú teraz pri moci, síce tvrdia, že Zelenský môže zaviesť opatrenia obmedzujúce vývoz týkajúce sa poľnohospodárskeho sektora. A tým chrániť národné hospodárstvo. Čo je, prirodzene, čistý nezmysel. Poľnohospodárska produkcia totiž tvorí najväčší podiel na ukrajinskom vývoze. Bez nich zostane Ukrajina bez akéhokoľvek zdroja zahraničnej meny.

Zákon je zjavne napísaný tak, aby nepobúril ukrajinskú verejnosť. Ak je také niečo vôbec možné. A zároveň poskytol možnosť spriazneným zahraničným záujemcom bez problémov ovládnuť trh s pôdou.

Nemenej zábavné ako povinnosť ukrajinského občianstva je obmedzenie vlastníctva jednej fyzickej alebo právnickej osobe. Vlastniť nemôžu viac ako 15 % pôdy v jednom regióne. A viac než 0,5 % pôdy v celej Ukrajine. Čo zabráni tým istým vlastníkom zaregistrovať povedzme 20 akciových spoločností? A prostredníctvom každej nakupovať. Alebo nie 20, ale hoci 100? Návrh zákona také niečo pohodlne umožňuje.

Najnovšie sa navyše začalo diskutovať o tom, že by v prípade „potreby“ malo byť umožnené kupovať ukrajinskú pôdu za polovičnú cenu. Tiež dobre vymyslené. Tomu poslúži hlavne vybudovanie nových finančných pyramíd okolo ukrajinských vládnych pôžičiek. A tiež umelé podhodnotenie dolára.

Bývalý riaditeľ odboru cenných papierov Asociácie ukrajinských bánk Alexej Kušč uviedol, že sa nedávno objavili informácie o „zaparkovaní zahraničných investícií“ na ukrajinskom trhu štátnych dlhopisov (UTŠD). A kúsky skladačky zrazu dávajú zmysel.

„Len približne polovica z takzvaných nerezidentov sú ozaj cudzinci. Zvyšok sú investície naoko. Patria skupinám spolupracujúcim s vládou a využívajúcim dôverné informácie. Vzhľadom na posilnenie hrivny a reinvestovanie príjmu z krátkodobých troch až šesť mesačných cenných papierov, bude minimálny výnos štátnych dlhopisov v dolároch od 25 až 40 %. Ak bude antiutópia s výmenným kurzom pokračovať i budúci rok vďaka úverovým injekciám Medzinárodného menového fondu, tak multiplikátor dlhopisového portfólia pre investovaný dolár môže dosiahnuť pomer 2 ku 1. Prirodzene, ak včas zareagujete na základe dôverných informácií. Výsledkom môže byť jedna miliarda dolárov v portfóliových investíciách. A rovnako jedna miliarda dolárov zisku. A nezdanená. Ak sa takýto objem peňazí objaví na trhu s pôdou, až polovicu pôdneho fondu môžu skúpiť zahraničné subjekty. A navyše elegantne na úkor ukrajinských rozpočtových prostriedkov určených na splácanie štátnych dlhopisov. V takom prípade úplne reálne hrozí, že na konci budúceho roka zostane Ukrajina nielen bez peňazí, ale i bez pôdy. A štát príde o niekoľko miliónov hektárov pôdy,“ varuje Alexej Kušč. 

Situácia s ukrajinskou pôdou vyzerá viac než pochmúrne. Skutočnosť, ako rozhodne a rýchlo sa Zelenského tím „Z“ pustil do reorganizácie trhu s pozemkami, naznačuje serióznu „zákazku“. Keďže v iných oblastiach sa jeho ľudia až tak výrazne nesnažia. K propagácii tejto myšlienky sa dokonca pripojili aj inak k Zelenského partii chladní prozápadní sociológovia. Čo len svedčí o samotnej sile objednávateľa. Veľmi pravdepodobne môže ísť od zahraničný subjekt. Alebo je zaregistrovaný v offshore území.

Tým, ktorí hovorili o hrozbe transformácie Ukrajiny na poľnohospodársky prívesok Západu porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Latinskej Ameriky, sa ešte len nedávno smiali. Hľadiac na rozhodnosť, s akou sa Vladimír Zelenský, bývalý komik a súčasný prezident, pustil do presadenia voľného trhu s pôdou, im zrejme až tak do smiechu nie je.