Ekonomika a politika sú spojené nádoby s výnimočne silným prienikom v oblasti daní, lebo verejné financie sú peniaze nás všetkých. V čom tkvie alfa a omega daňovej prosperity štátu predovšetkým?

Psychologická i ekonomická motivácia

Daň – je v princípe zákonom určená, presná, pravidelná a vynútiteľná platba do verejných rozpočtov, ktorá je pilierom verejných zdrojov v každej trhovej ekonomike. Ak daňový subjekt zodpovedne platiť, zaujímajú ho primárne 2 motivácie: Prvá – či následne jeho daň je použitá v rozpočte na múdro a dobro (napr. do rozvoja) alebo hlúpo a zle (napr. do spotreby a konzumu). Druhá – či je sadzba dane primerane vhodná (napríklad - aby aj štát dostal svoje, ale aj podnikateľ mohol rozvíjať jeho biznis). Ak človek zistí, že si štát jeho pot, um a mozole z daní váži a používa to rozumne, tak ho to pozitívne motivuje. Ak však zistí , že ho výškou daní gniavi a s prostriedkami z jeho daní plytvá, tak ho to naladí negatívne.

Dane ako nástroj hospodárskej politiky

Hlavný význam v kontexte hospodárskej politiky má daňová politika v úzkej previazanosti a synergii medzi makro- a mikroekonomikou. Dominuje predovšetkým skutočnosť, že v trhovej ekonomike logicky jadro národného bohatstva vytvára privátny sektor. Ten funguje dobre v stabilnom a podnikateľsky priateľskom (vrátane daňovej politiky) prostredí.

Ak tzv. magický štvoruholník (má 4 rohy – t.j. ekonomický rast v HDP, zamestnanosť v percentách, miera inflácie v percentách a vyrovnaná platobná bilancia) hospodárskej politiky vyjadruje najlepšie komplexne prosperitu krajiny, tak treba dodať aj to, že najefektívnejším regulačným nástrojom štátu k udržiavaniu magického štvoruholníka vo vynikajúcej forme sú práve DANE.