Cieľom reformy nemocníc nie je podľa ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smer-SD) ohroziť, ale zlepšiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Tvrdí, že pacienta by bolieť nemala a už v súčasnosti sa realizujú kroky na to, aby ju nepocítil, respektíve, pocítil tak, že už viac nebude blúdiť v systéme slovenského zdravotníctva. Vyhlásila to po tom, čo v piatok reformu odobrila vláda.

Kalavská pripomína, že reforma, ktorá nemá v súčasnosti istú politickú podporu v parlamente, sa pripravovala tri roky a stoja za ňou odborníci a osobnosti slovenského zdravotníctva. Verí, že okrem odborného sa podarí nájsť aj politický konsenzus. Uchádza sa naďalej o podporu koaličných aj opozičných strán. Avizovala, že je pripravená vysvetľovať každú jednu vetu reformy aj akceptovať zmeny, ktoré ju vylepšia.

"Mňa hnevá a nie som ochotná zmieriť sa s tým, že slovenský pacient zomiera častejšie ako európsky. Má právo na dobrú dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť," skonštatovala. Kalavská upozornila, že bez reálnej zmeny to nejde. Priblížila, že po novom sa má zadefinovať, koľko budú môcť pacienti maximálne čakať na jednotlivé zákroky.

V súčasnosti ako ministerka nemôže podľa svojich slov povedať, čo má byť v konkrétnej nemocnici. Do systému sa preto má vniesť poriadok. "Kto má infarkt, ťažké onkologické ochorenie, ťažké ochorenie mozgu, ťažké ochorenie tráviaceho systému, nemôže byť liečený v malej lokálnej nemocnici. Každý jeden z nás má nárok byť liečený špecialistami, ale pri súčasnom stave sa to nedá zabezpečiť," zhrnula Kalavská. Podotkla, že reforma je inšpirovaná skúsenosťami mnohých európskych krajinách, ktoré v súčasnosti zo zmien profitujú.

Ministerka zdôraznila, že cieľom je zlepšiť a nie ohroziť zdravotnú starostlivosť. "Niekto to vníma, že zatváranie nemocníc, ale tu je základná premisa tá, že máme veľmi veľa nemocníc," povedala Kalavská. Pýta sa, či počet nemocníc garantuje kvalitu poskytovanej liečby pacientom.

Reforma by sa mala v prípade, že ju odobrí aj parlament a prezidentka, začať v praxi realizovať od budúceho roka. Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality. "Od roku 2020 riaditelia budú vedieť, čo budú musieť spĺňať, čo posilniť, čo utlmiť, aby celok fungoval kompatibilne," ozrejmila Kalavská. Povolenia na nové typy nemocníc, z ktorých bude jasné, na čo sa budú konkrétne zameriavať, sa majú vydávať od roku 2024. S reformou zdravotníctva súvisia aj pripravované zmeny v dlhodobej starostlivosti.