Komentár Vladimíra Mališeva (Fond strategickej kultúry)
Ako nájsť „cestu k Rusku“?
V Petrohrade na Anglickej promenáde stojí nádherné sídlo pripomínajúce florentský palazzo. Postavil si ho a potom v ňom aj žil barón Alexander Stieglitz. V Rusku v 19. storočí bol barón najsilnejším finančníkom a šéfom Štátnej banky Ruskej ríše. Volali ho aj „ruským Rothschildom“ ...
Hlava finančného klanu Mayer Rothschild mal päť synov. Každý ovládal najväčšie banky v Európe - Berlín, Londýn, Viedeň, Neapol a Frankfurt nad Mohanom. A barónovi Stieglitzovi, rodákovi z Nemecka, ktorému sa zapáčilo Rusko, Rothschildovci dali kontrolu nad financiami Petrohradu. Prostredníctvom Stieglitza dostali carské vlády všetky pôžičky od Rothschildovcov. A boli to práve Rothschildovci, ktorí financovali vládnuce romanovské dynastie.
Viktor Rothschild a Kim Philby
Prvá svetová vojna a revolúcia v Rusku vážne oslabili moc Rothschildovcov. Stratili kontrolu nad ropnými poliami v Baku. Bankový klan bol izolovaný od prírodných zdrojov Sovietskeho zväzu. Ale v 50. rokoch 20. storočia práve on dostal právo na operácie so zlatom ZSSR. Viktor Rothschild, jeden z dedičov pôvodných piatich bratov, bol totiž blízkym priateľom sovietskeho spravodajského dôstojníka menom Kim Philby.
Nádeje Rothschildovcov na znovuzískanie strateného územia priniesol rozpad Sovietskeho zväzu. Februárová revolúcia na Ukrajine v roku 2014, ktorá sa zmenila na politický chaos, umožnila Rothschildom získať kontrolu nad ukrajinským systémom prepravy plynu. V roku 2014 spoločnosť Rothschild & Co spravovala predaj aktív ukrajinského prezidenta Porošenka. Rothschild & Co sa zúčastnila aj na mnohých významných transakciách ruských spoločností. Zástupcovia tejto rodiny úzko spolupracujú s Chodorkovského nadáciou.
To všetko je potrebné uviesť, aby sme pochopili dôvody, prečo francúzsky prezident Emmanuel Macron na pozadí prevládajúcich západných nálad podnikol krok, ktorý sa mnohým zdal neočakávaný. Stretol sa s Vladimírom Putinom a urobil vyhlásenia, ktoré už dlho nebolo počuť z úst európskych politikov.
Spoločné hodnoty? Ale aké?
"Viem, že Rusko je európskou krajinou a veríme v Európu od Lisabonu po Vladivostok, " uviedol Macron na stretnutí s ruským prezidentom v auguste vo Fort Bregancon . Francúzsky prezident chce, aby sa Rusko „spojilo“ s európskym svetom. Podľa neho majú Moskva a Paríž „spoločné hodnoty“. Dokonca citoval aj Dostojevského.
Súčasný francúzsky prezident nie je prvým, ktorý vidí hranice Európy až vo Vladivostoku. Nadšenci tejto myšlienky však nespresnili, ako chcú vmestiť do takej Európy zauralské Rusko. Teda ohromnú Sibír. Tiež netreba zabudnúť, že v podstate stále mladý politik Emmanuel Macron vstúpil do sveta mocných ako „Rothschildov človek“. Preto je nutné jeho výroky o Rusku ako „európskej krajine“ a o jeho viere v „Európu od Lisabonu po Vladivostok“ vnímať v kontexte snahy Rothschildovho klanu posilniť pomocou Ruska svoju pozíciu vo svete. A získať navrch v rámci súperenia s klanom Rockefellerovcov.
"Musíme čoskoro nájsť cestu k Rusku"
To nie je prirodzene jediný dôvod, prečo je Macronova rétorika zrazu voči Rusku taká ústretová. Pri analýze stretnutia v Bregancone francúzska tlač poznamenala, že si „obrat“ vynútili globálne zmeny. Bez Ruska sa Európa len ťažko vyrovná s výzvami ako USA Donalda Trumpa alebo stále silnejšia Čína.
"Ak porovnáte počiatočnú nedôveru Emmanuela Macrona k Vladimírovi Putinovi s oduševneným prejavom, ktorý predniesol veľvyslancom koncom augusta, zdá sa, že otočil o deväťdesiat stupňov ..." uvádza Le Figaro . Zničenie mechanizmov krízového riadenia a mnohostranného svetového poriadku sa stali príliš nebezpečnými. Tomu treba zabrániť. Francúzsko chce prispieť k vytvoreniu nového medzinárodného poriadku ... “
Ďalšie parížske noviny La Tribune so znepokojením poznamenali: „Vladimír Putin sa od roku 2014 odvracia od Európy a Západu a približuje k Východu a Číne ... Je potrebné obnoviť dlhodobú dôveru medzi Európou a Ruskom v zložitej geopolitickej situácii pozostávajúcej zo slabých istôt ale silných hrozieb.
„Európa zmizne“, ak nedokáže znovu vybudovať svoju stratégiu, najmä voči Rusku, uviedol Macron. „Nemôžeme obnoviť Európu bez opätovné spojenia s Ruskom, inak sa Rusko zblíži s iným,“ citovali La Tribune. Článok zverejnili noviny s názvom „Musíme čoskoro nájsť cestu k Rusku“.
Macron sa snaží posilniť autoritu Francúzska na medzinárodnej scéne aj preto, že sa nemôže pochváliť úspechmi doma. Kde čelí neustálym protestom „žltých viest“, štrajku parížskych pracovníkov v doprave nesúhlasiacich s dôchodkovou reformou, problémom s prisťahovalectvom či ekonomickej stagnácii. V roku 2018 francúzsky HDP stúpol len o 1,5 %. Kým v roku 2017 to bolo ešte 2,3 %. To všetko núti francúzskeho prezidenta zbierať body na medzinárodnej scéne.
Bismarckov testament
Vráťme sa na chvíľu do Petrohradu. Pripomeňme, že hneď vedľa paláca „ruského Rothschilda“ baróna Stieglitza, symbolu minulých tesných finančných vzťahov medzi Ruskom a Európou, stojí kaštieľ, v ktorom žil pruský veľvyslanec Otto von Bismarck. Neskorší nemecký kancelár. Ide o ďalší symbol postojov Európanov k Rusku. Bismarck varoval, že s Ruskom, ktoré sám nemal obzvlášť v obľube, je lepšie byť za dobre: „Môžete mať akýchkoľvek spojencov, rozpútať hocijaké vojny, ale Rusov nechajte na pokoji“.
A na druhej strane Nevy, oproti domom Stieglitza a Bismarcka, žil v 19. storočí americký veľvyslanec James Buchanan. Budúci 15. prezident USA. Hoci nazval vládu Mikuláša I. „tichým despotizmom“, bol to on, kto s Ruskom podpísal v roku 1832 prvú obchodnú zmluvu.
Má teda francúzsky prezident pravdu, ak tvrdí, že bez Ruska to nejde? Najväčšia krajina na svete, ležiaca na dvoch kontinentoch, je ozajstnou oporou štruktúry svetového poriadku. Tak, ako môže Európan nájsť pomyselnú „cestu k Rusku“? Keď predstavy o Európe končiacej až za Vladivostokom sú také zvodné.