V súvislosti s tým, že väčšina krajín na svete musí zaviesť záporné úroky na účtoch sa objavuje propagandistická kampaň za zrušenie papierových peňazí a mincí. Noviny, rádiá a televízia sa predbiehajú v argumentoch, prečo by mali papierové peniaze zmiznúť. Aká je celá pravda? Potrebujeme papierové peniaze? Potrebujeme platenie kartami a mobilmi? Čo je výhodnejšie a čoho sa vzdávame s každou jednou platbou?

Všimli ste si, že slovo platiť sa náramne podobá na slovo plátno? Vraj je to preto, že pred začiatkom používania peňazí na našom území sa ako platidlo používalo plátno: “Synu vezmi pod pazuchu dve siahy plátna a skoč k susedovi kúpiť kozu”. Ak sa syn vrátil o hodinu domov bez kozy, mohlo to byť aj preto, že plátno medzičasom zmoklo. Minca, ktorú doniesli Kelti, Germáni či Byzantínci mala svoje nesporné výhody — nevadil jej dážď. Elektronické peniaze vo forme platových kariet alebo aplikácií v mobiloch majú svoje pozitívne stránky — vlhnú ešte menej ako papierové peniaze. Ale ako každá technológia aj elektronické peniaze majú svoje temné stránky o ktorých sa nehovorí.

Záporné úroky prichádzajú

Výkonnosť ekonomiky klesá od roku 2008 napriek extrémnym opatreniam, ktoré vlády a centrálne banky zavádzajú. Kvantitatívne uvoľňovanie, priame záchrany firiem vládou či záporné úroky sú opatrenia, ktoré sa nikdy predtým v histórii nepoužili. A napriek tomu sa vlády, firmy aj obyvatelia neustále zadlžujú, aby mohli prežiť nasledujúci mesiac. Celková miera zadĺženia už dávno prekonala zadĺženie v Nemecku pred krachom Weimarskej republiky. A napriek tomu začali klesať údaje o výrobe, spotrebe a medzinárodnom obchode.

Záporné úroky sú dnes takpovediac štandardom pri štátnych dlhopisoch vo väčšine vyspelých krajín. Ten, kto si kúpi štátny cenný papier musí rátať s tým, že keď ho naspäť predá štátu, dostane naspäť o pár desatín percenta alebo pár percent menej. Už ten samotný fakt by nás mal varovať, že niekto — väčšinou banky, poisťovne a penzijné fondy — je ochotný kupovať štátne dlhopisy so stratou. Prečo to robia? Nuž pretože všetky ostatné formy investícií dnes hrozia ešte väčšou stratou. Záporné úroky sú dnes už aj na hypotékach a pôžičkách pre veľké firmy. Hypotékach? Áno, ako inak nazvať hypotéku bez poplatku s fixáciou 0,45% na 10 rokov a odpustením prvých troch splátok? Alebo veľké firmy v Dánsku a Švajčiarsku dostávajú pôžičky so záporným úrokom. Reálne im banky hovoria, že nemusia vracať všetky peniaze, ktoré im banka požičala.

V tejto mizérii banky nedokážu žiť z úrokov, ruku na srdce, pretože ak by boli na účtoch záporné úroky -3% a k tomu nejaké poplatky, tak by si každý rýchlo spočítal, že najvýhodnejšie je hneď po výplate vybrať peniaze a zvyšok mesiaca platiť v hotovosti. Banky to dnes riešia akceptovateľným spôsobom tak, že úrok udržujú okolo nuly a radšej dvíhajú poplatky za vedenie účtu, za karty, výbery aj vklady a podobne. Reálny výsledok je ten istý, len je to opticky schované. Aby som nepohneval svojich známych vo vedení bánk, ako príklad uvediem Wells Fargo v USA: vedenie účtu mesačne 12$, otvorenie bezpečnostnej schránky 25$, prečerpanie účtu pokuta 35$ a úrok, zahraničná platba 3% a použitie cudzieho bankomatu 3$. Európske štatistiky sú rôzne, ale poplatky bankám mesačne na obyvateľa sú desiatky eur a táto informácia je pomerne ťažko dostupná.

No a teraz hrozí, že sa tá banková mizéria zhorší. Musia sa zdvihnúť aj poplatky a úroky musia ísť viac do záporu. To samozrejme bude znamenať, že ľudia už začnú robiť opatrenia — manželia si nechajú jeden účet, budú sa rušiť detské a študentské karty a hotovosť sa stane výhodnejšia. Riešenie tejto situácie je jediné: čo najviac zkomplikovať používanie peňazí a prípadne ich zakázať.

Zavádzajúce argumenty propagandy

Propagandistický stroj novín rádií a televíznych staníc nečakal na rozhodnutie štátov a centrálnych bánk a sám začal produkovať mediálny obsah. Od roku 2013 sa vo vlnách objavujú články, ktoré nevyvážene informujú o možnom zrušení hotovosti. Ich nevyváženosť spočíva v tom, že nikdy nenapíšu skutočnú pravdu o rozsahu špicľovania zo strany štátu a následnom zneužívaní. Banky diskrétne uchovávajú mlčanlivosť a informácie z nich sa môžu dostať von len tromi cestami — súdnym príkazom, ukradnutím osobou, ktorá ma prístup do systému alebo nejakou bezpečnostnou chybou. Banky si tieto hrozby uvedomujú a majú oddelenia, ktoré neustále monitorujú informačné systémy aj pracovníkov banky, aby k únikom nedochádzalo.

O čom sa nehovorí je, že najviac únikov informácií o nákupnom správaní pochádza práve z databáz obchodníkov a spracovateľov kreditných kariet. Každý, kto sleduje detektívky vie, že polícia so súdnym príkazom a tajné služby aj bez súdneho príkazu dokážu nielen odpočúvať telefonickú komunikáciu, ale aj sledovať všetky platby kreditnou kartou. Tajné služby pritom nie sú napojené na banky, ale jediné spojenie majú na spracovateľov kreditných kariet a na PayPal. A nielen to. Po útokoch na dvojičky sa tajné služby začali pripájať priamo do spoločností, ktoré sa zaoberajú data miningom — ChoicePoint, LexusNexus, Acxiom. Takže dnes už nemajú len informáciu na ktorom mieste sa čítačka kariet nachádza, ale aj priamo o tovare, ktorý zákazníci kúpili. ChoicePoint mal podľa staršieho údaja 17 miliárd záznamov a tieto predáva svojim 100 tisícom zákazníkov, vrátane 7 tisíc federálnych, štátnych a miestnych bezpečnostných inštitúcií. Alebo napríklad predáva ChoicePoint zoznam Gay america Megafile so 700 tisíc menami, adresami, telefónnymi číslami a inými údajmi ľudí, ktorých podľa nákupného správania identifikovali ako homosexuálov. Iný zaujímavý prípad je oficiálne ospravedlnenie siete lekární CVS, že predali svoju databázu s informáciami o nákupoch liekov svojich zákazníkov.

Na sledovanie ľudí sa používajú aj voľným okom neviditeľné bodky, ktoré sú vytlačené na každom dokumente alebo jedinečné kódy, ktoré sú neviditeľne uložené v každom wordovom dokumente. Zaujímavý škandál prepukol, keď sa zistilo, že zložky polície párovali informáciu o nákupe kondómov s informáciami o pohybe žien v uličkách lásky v snahe určiť, ktorá z nich sa zaoberá prostitúciou. Žiadna z týchto informácií sa v masmédiách nevyskytuje a jediný argument je — plaťte všetko kartou, veď čestní ľudia nemajú čo skrývať.

Hotovosť budúcnosti

Bude to znieť prekvapivo, ale skutočne si myslím, že elektronické peniaze majú svoje nesporné výhody. Ale tam ešte nie sme. Najprv musí existovať technické riešenie, ako zabrániť zneužívaniu údajov o platbách tak, aby sa nedalo zistiť, kto si čo kúpil. Technických riešení je veľa od digitálnej peňaženky, ktorá umožňuje anonymne platiť menšie obnosy (napr. do 50 euro) až po legislatívu, ktorá bude striktne oddeľovať informácie o vlastníctve karty od jednotlivých nákupov. Tieto riešenia existujú a neustále sa zdokonaľujú, ale dovtedy sa musíme spoliehať na starú dobrú hotovosť.