Bulharské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo ruských diplomatov, aby boj Sovietskeho zväzu proti nacizmu v strednej a východnej Európe nenazývali "oslobodením", a to z dôvodu následnej "sovietskej okupácie" tohto priestoru.

Podľa agentúry Interfax sa to uvádza vo vyhlásení bulharského rezortu diplomacie zverejnenom pred otvorením výstavy "75 rokov oslobodenia východnej Európy od nacizmu", ktorú na budúci týždeň sprístupnia v ruskom kultúrnom centre v Sofii.

Bulharská diplomacia v texte uvádza, že nespochybňuje podiel ZSSR na porážke nacizmu v Európe. Upozorňuje však, že "nesmieme zatvárať oči pred skutočnosťou, že sovietska armáda priniesla obyvateľom východnej Európy polstoročie represií, dusiacich občianske povedomie, problémy v ekonomike a zaostávanie od rozvinutých európskych krajín".

Bulharské ministerstvo považuje výstavu nainštalovanú v ruskom kultúrnom centre v Sofii za "zasahovanie do vnútropolitickej debaty" v Bulharsku. Odporučilo tiež ruskému veľvyslanectvu, aby nevyjadrovalo podporu "pochybnej téze o oslobodení". Podľa ministerstva zahraničných vecí "to hrá do karát niektorým politickým kruhom v štáte a je zásahom do vnútorných záležitostí Bulharska".

Ruské veľvyslanectvo v Bulharsku podľa Interfaxu deklarovalo, že na výstave sú iba archívne materiály, niektoré doteraz nepublikované, a preto "nemá nič spoločné s dnešným bulharským politickým diskurzom alebo s jednotlivými politickými silami".

Ambasáda tiež vyjadrila ľútosť, že bulharské ministerstvo vydalo svoje oficiálne stanovisko bez toho, aby sa oboznámilo s výstavou.

Udalosti, ktoré sa v Bulharsku odohrali v septembri 1944, považuje bulharské vedenie za vyhlásenie vojny a začiatok vojenskej okupácie.

Vo vyhlásení bulharského ministerstva sa píše, že "z pohľadu medzinárodného práva sú fakty zrejmé: štátny prevrat 9. septembra (1944) bol priamym dôsledkom vyhlásenia vojny Sovietskeho zväzu Bulharsku z 5. septembra 1944 a následného vstupu sovietskych vojsk do Bulharska", ktoré — hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka — sa voči ZSSR správalo neutrálne. Deň po vstupe sovietskej armády vypuklo v Bulharsku povstanie, krajina sa stala spojencom ZSSR a vyhlásila vojnu Nemecku.