Po zničení Blízkeho východu, hospodárskymi sankciami, obchodnými vojnami, vojenskými operáciami a podporou extrémistov, je teraz v centre záujmov USA indicko-tichomorský región, ktorý nahradil Blízky východ a stal sa „prioritným“ regiónom Pentagonu.
Aj keď nie je až tak zrejmé o aké regióny alebo miesta ide, naskytajú sa rôzne možnosti, vrátane Singapuru, Filipín, Vietnamu, Malajzie, Indonézie a dokonca aj niektorých menších tichomorských ostrovov, ktoré sú americkej verejnosti menej známe, ako je napríklad Palau. Palau je pravdepodobným kandidátom číslo jeden, keďže západné
médiáuž označili jeho „
postavenie za obra“ v taiwanskej otázke.
Ako zdôraznil Eric Sayers z Centra pre novú americkú bezpečnosť, problémom s krajinami, ako sú napríklad Filipíny je, že môžu obmedziť prístup do svojich prístavov v závislosti od charakteru sporu. S menšími krajinami, ako je Palau, je pravdepodobnejšie, že by USA nemuseli ani prosiť, aby mohli túto polohu využiť na boj proti Číne.
Komentár Nebojsa Malica: Summit krajín G7 je len o hádaní sa, pričom svete okolo horí. Týmto dokazujú svoju „neúnosnú zbytočnosť"
Keď sa lídri krajín, ktoré kontrolujú 40 percent svetového HDP, zhromažďujú vo francúzsku, aby prediskutovali hospodársku nerovnosť a ďalšie "naliehavé" problémy, zvyšok sveta si kladie otázku, či má G7 stále svoj účel.
Čítať ďalej
25 | 08 | 2019
|
Marek Molnár
Niet pochýb o tom, že Filipíny sú v tomto súboji ako psi. Prezident Rodrigo Duterte je v súčasnosti v Pekingu, kde sa stretáva s čínskym vodcom Ši Ťin-pingom a
očakáva sa, že predloží svoje nároky na Juhočínske more ako jeden z hlavných bodov stretnutia.
V nasledujúcich rokoch bude zaujímavé sledovať, ako sa na tejto „
prioritnej scéne“ predstavia štáty ako Austrália a Nový Zéland.
Nedávna správa naznačuje, že USA sú v rokovaní s austrálskou vládou s cieľom formulovať dohodu, ktorou by sa práve Canberra zhostila spracovania veľkého množstva kovov vzácnych zemín, životne potrebných pre Pentagon. Protivníkom v tomto konkrétnom príbehu je opäť Peking, ktorý si trochu zachováva monopol na vývoz kovov vzácnych zemín, ktoré sa používajú v laseroch, radaroch a dokonca aj v stíhačkách.
Keď už hovoríme o Austrálii, austrálsky
thinktank nedávno takisto varoval, že americká armáda je v Indo-tichomorskom regióne
príliš rozsiahla a hrozí, že utrpí porážku od Pekingu ešte skôr, ako bude mať šancu vôbec zaútočiť. V správe sa uvádza, že „
rastúci arzenál Číny
s presnými raketami na veľké vzdialenosti predstavuje hlavnú hrozbu pre takmer všetky americké, spojenecké a partnerské základne, letiská, prístavy a vojenské zariadenia v západnom Pacifiku."
Operácia CIA "Mockingbird". Temná história slobody tlače v USA
Valentin Katasonov (Fond strategickej kultúry)
Čítať ďalej
22 | 08 | 2019
|
Imrich Kovačič
Ak sa niekto stále pýta, prečo sa indo-tichomorský región zrazu stal „
primárnou scénou“, malo by to byť už v tejto fáze dosť jasné. Je to priorita pre USA, pretože Amerika je na pokraji úplného kolapsu. Našťastie niektorí analytici už
nejaký čas varujú pred týmto vývojom .
V článku
BBC s názvom „
Sú USA stále jedinou vojenskou superveľmocou v Ázii?„ dospel obranný a diplomatický korešpondent Jonathan Marcus k záveru, že „
prevaha USA v Tichomorí sa už stráca.“ Ale tak, ako býva už zvykom všetkých západných komentátorov v záležitostiach týkajúcich sa dominantného postavenia USA vo významných geopolitických záležitostiach, je to, že tento problém zvyčajne vymedzujú na jedinú perspektívu ich pohľadu „
Čo môžu urobiť USA, aby zastavili čínsky vzostup moci? "
Súčasná situácia však dosť jasne ukazuje, že USA budú pravdepodobne musieť čeliť nepríjemným pravdám, najmä teda pokiaľ ide o Indo-tichomorský región. Len minulý mesiac austrálsky profesor zo Strediska strategických a obranných štúdií uverejnil svoj pohľad v anglickom vydaní The Guardian, kde v
podstate pripustil, že Austrália bude musieť v určitom časovom období prijať čínsku vojenskú základňu v svojom regióne. Na rozdiel od súčasnej stratégie Washingtonu, ktorá sa snaží vymaniť z prevahy Číny (alebo v to aspoň dúfa), profesor Hugh White verí, že „
náklady, ktoré by sme potrebovali vynaložiť na to, aby sme udržali Čínu mimo tohto regiónu, by sa mohli ukázať ako nedosiahnuteľné."
Washington by si pravdepodobne želal, aby bol jeho vzťah s Pekingom v úplne opačnom rozpoložení. Existuje totiž už príliš veľa dôkazov o tom, že vzťah medzi Čínou a zvyškom sveta je výrazne prepojený až do takej miery, že súčasný trend USA vytlačiť Čínu z tohto regiónu neprinesie pravdepodobne nič iné, ako veľkú katastrofu. Nedávno zverejnená správa think tanku China Matters
dospela k záveru, že ak by sa čínsky hospodársky rast znížil iba o niekoľko percent, Austrália by potenciálne stratila príjmy vo výške až 140 miliárd USD a viac ako pol milióna pracovných miest.
A mohlo by sa stať, že ak by Peking rozšíril prípadný konflikt na príliš mnoho svojich frontov, indicko-tichomorský región by bol iba maličkou špičkou ľadovca. V rámci svojho projektu Hodvábna cesta začal Peking
zapájať aj štáty na Balkáne, ktoré sa budú čoraz viac vzďaľovať Washingtonu a môžu viesť až k tomu, že USA sa vo svojej prehnanej snahe a reakcii uchýlia k niečomu bolestne katastrofickému.
Všetky impériá sa raz skončia. To je nesporný aspekt z našej histórie a jednoznačne asi aj blízkej budúcnosti. Či už budú všetky impériá v ďalekej budúcnosti aj naďalej padať rovmakým spôsobom, sa samozrejme uvidí až potom. Vo všeobecnosti povedané, všetky budúce predpovede sú založené na predchádzajúcich skúsenostiach.
Gabriel Matta: Čína sa pripravuje na „nukleárne riešenie“ obchodnej vojny
Keďže obchodná vojna medzi USA a Čínou čoraz viac eskaluje a východisko z tejto situácie je čoraz nejasnejšie, Čína sa rozhodla oveľa aktívnejšie zapojiť do riešenia konfliktu v Iráne a uvažuje o odvetných opatreniach, ktoré sa už dlho označujú ako...
Čítať ďalej
19 | 08 | 2019
|
Gabriel Matta
USA majú jadrové zbrane. Asi najväčšiu časť z celosvetového arzenálu. Pomaly, ale určite vo svete šíria predstavu, že ich môžu aj použiť. A to nielen v situáciách, keď je jadrový útok potrebný na obranu proti ďalšiemu jadrovému útoku. Najhoršie na impériách je to, že ak klesajú ku dnu, snažia sa zo sebou stiahnuť aj
zvyšok planéty.