Návrh strany Smer na automatické zvyšovanie minimálnej mzdy v podstate znamená aj automatické zvyšovanie ceny chleba a pečiva. Z minimálnej mzdy sa totiž vypočítavajú aj príplatky za prácu v noci a cez víkend, ktoré v pekárenstve predstavujú výrazný podiel zo mzdových nákladov.

Kým v roku 2017 tvorili osobné náklady 37 percent z celkových nákladov, v minulom roku už tvorili 40 percent. „V roku 2019 tento podiel opäť rástol. Celková cena práce zamestnancov pekární aktuálne tvorí priemerne až 43 percent všetkých nákladov na výrobu. Predpoklad, spolu s očakávaným rastom minimálnej mzdy, je, že cena práce sa bude na nákladoch podieľať až 45 percentami,“ vypočítala predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.

S výrazným zvýšením nákladov na prácu sa mnohé menšie firmy vyrovnali priamo zvýšením cien za svoje výrobky, aktuálny návrh na automatické zvyšovanie minimálky však výrazne zasiahne už aj veľké priemyselné pekárne. A potom už sa zvyšovaniu cien nevyhnú ani obchodné reťazce, ktoré doteraz tlačili pekárov na minimálne cenové úrovne.

Ak by smerácky návrh na mzdový automat prešiel, Slovensko by sa dostalo v pomere výšky minimálnej mzdy k priemernej, na prvé miesto v Európskej únii. Prvenstvo je síce pekné, ale z drahšieho chleba sa človek menej naje. V tomto kontexte ešte desivejšie pôsobia vyjadrenia predsedu Smeru o tom, že optimálna výška minimálnej mzdy sa podľa neho nachádza nad úrovňou 700 eur.

Otázkou preto je, kde sa nachádza podľa Fica optimálna cena rožka? Alebo aj pečivo budeme potom musieť dotovať tak, ako školské obedy, ktoré sú akože zadarmo? Lebo aj tie budeme  platiť prostredníctvom našich daní, pričom predpokladané náklady dosiahnu od 80 do 120 miliónov eur.

A výpočet dosahov Ficovho „mzdového automatu“ zďaleka nekončí pri pekároch. Viac bude nutné platiť v sociálnych službách alebo napríklad v službách cestovného ruchu.  Nehovoriac o automobilkách,  kde je nočná a víkendová práca samozrejmosťou. A ak príplatky, naviazané na minimálnu mzdu stúpnu, ešte viac to ohrozí ich profitabilitu. Dosť na tom, že sa u nich začína prejavovať postupné spomaľovanie ekonomiky.

Fico a jeho Smer tak útočia priamo na ľudí, ktorí budú mať drahší chleba, ale aj priamo na vývoj ekonomiky, ktorý je vo výraznej miere naviazaný na chod automobiliek. Akoby nepočul o výraznom spomalení ekonomického rastu na Slovensku, recesii v Nemecku, kde plánujú automobilky prepúšťať a ani o hroziacej recesii v USA. Všetko jedno, hlavne sa môcť pochváliť pred voľbami tým, ako sme zvýšili mzdy. Veď keď dokázal Dzurinda vyhrať voľby so sľubom dvojnásobných platov, hádam sa aj nám (Smeru) podarí zvrátiť hrozbu odstavenia od moci, ako by si hovoril predseda Smeru.

Paralelne s tým už jeho stranícky podriadený, ale ináč premiér Peter Pellegrini, chystá spolu s veľkými podnikmi hľadať opatrenia na podporu ekonomiky. A to práve v reakcii na dáta zo Štatistického úradu SR, podľa ktorých rast slovenského hospodárstva v druhom kvartáli výrazne spomalil. Podľa vyjadrenia premiéra sa má začiatkom septembra uskutočniť rokovanie predstaviteľov vlády so zástupcami veľkých firiem a tripartity, kde by mali konkrétne návrhy prediskutovať.

Ťažko povedať, či pôjde len o divadelné predstavenie s cieľom vykázať činnosť, alebo bude chcieť premiér naozaj zareagovať na evidentnú hrozbu recesie. Ale skôr pôjde o tú prvú  možnosť. Inak by svojmu straníckemu šéfovi vysvetlil, že jeho návrhy sú úplne v rozpore s ekonomickou logikou.

Takto na nás Smer môže hrať klasickú hru socialistov, ktorí vám síce jednou rukou do vrecka akože dávajú, ale zároveň druhou rukou z neho vyťahujú ešte viac. Fico spôsobí v ekonomike požiar a Pellegrini ho bude akože hasiť. A volič sa bude tešiť, ako to pekne funguje. Teda až do momentu, kým mu v peňaženke neostane ani na ten zdražený chleba.