Úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa dokáže správať voči svojim najbezbrannejším. Akosi sme zabudli, že medzi tých najbezbrannejších nepatria iba chorí, starí a deti, ale aj zomierajúci. 

Okrem mnohých problémov, ktoré naše zdravotníctvo má, je tu ešte jeden veľký a prehliadaný problém. Problém s paliatívnou starostlivosťou.

Pre tých, čo nepoznajú pojem paliatívna starostlivosť, zjednodušene poviem, že je to starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľnou a postupne sa zhoršujúcou chorobou tak, aby mu bola umožnená čo možno najvyššia kvalita života.

Je úplne absurdné, že v modernej krajine 21. storočia, ktorá je súčasťou EÚ, je táto starostlivosť v absolútnych plienkach. Ten, kto umiera, to má v našom zdravotníctve naozaj ťažké. A raz bude umierať každý z nás. Ak to nezmeníme, môžeme to mať ťažké pri svojom konci takmer všetci.

Na začiatok je potrebné túto tému odtabuizovať a začať o nej hovoriť.  Vnesme teda do toho trocha svetla.

Jedným zo štatistických ukazovateľov úrovne paliatívnej liečby na Slovensku je napríklad spotreba liekov na tíšenie bolesti. I keď nechcem túto starostlivosť redukovať len na tieto lieky, je pravdou, že na Slovensku sa opioidov predpisuje málo.  Sme na úrovni 58 percent stavu, ktorý by bol primeraný. Celá vec je o to absurdnejšia, že opioidy vôbec nie sú drahé lieky.

Čiže, ak by chcel byť niekto nechutne cynický a tvrdiť, že predpisujeme málo opioidov preto, aby sme na umierajúcich šetrili, tak ani len tento ekonomický argument neobstojí. Na umierajúcom človeku nikto nič neušetrí. Nízka predpisovosť skôr pramení z toho, že sa bojíme, aby sa tieto lieky nedostali do nesprávnych rúk.

Toto je často problém Slovenska vo všetkých oblastiach, nielen v zdravotníctve. Bojíme sa niečo urobiť, pretože sa môže stať, že to nejaká malá skupinka ľudí zneužije. Potom komplikujeme život aj poctivým ľuďom.

Čo by sa teda dalo spraviť ako prvé?

1. Na úvod môžeme prehodnotiť 5-dňovú lehotu, ktorá sa vzťahuje na platnosť predpisu pre lieky obsahujúce kontrolované látky a tiež možnosť ich predpisovať maximálne na 30 dní.


2. Môžeme odstrániť obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na predpísanú sumu, najmä, ak sa tieto obmedzenia nevzťahujú na iné nekontrolované lieky.


3. Môžeme odstrániť administratívne požiadavky na prijímanie špeciálnych formulárov.


4. Čo nám bráni znížiť administratívne zaťaženie pri vydávaní liekov na opioidy?


5. Poskytnúť jasný jazyk v legislatívy a vyhnúť sa jazyku, ktorý stigmatizuje lekárske použitie opioidov alebo sa týka pacientov so závislosťou neúctivým spôsobom.

A nehovoriac o tom, že je najvyšší čas rozmýšľať, ako pacientom, ktorý potrebujú napríklad paliatívnu liečbu, umožniť prístup k medicínskej marihuane. Jej účinky sú nesporné, no my sa stále správame ako spiatočnícka krajina a radšej nechávame našich zomierajúcich alebo ľudí s ťažkým chronickým ochorením, trpieť.

Medicínsku marihuanu napríklad na paliatívnu liečbu využívajú krajiny ako Nemecko, Taliansko, Fínsko, Holandsko, Česká republika, Poľsko, Macedónsko, Chorvátsko, Turecko, Izrael, Austrália, Čile, Kolumbia, Kanada a USA. Svetová zdravotnícka organizácia oficiálne navrhuje reklasifikáciu konope v medzinárodných dohodách. Odporúča ju preradiť zo Zoznamu IV (látky škodlivé, ktorých nebezpečenstvo nie je vyvážené liečivými účinkami) do Zoznamu I (látky kontrolované a určené na medicínske a výskumné využitie). Sú slovenskí pacienti ľudia, ktorým treba prístupu k tomuto liečivu brániť a nechať ich zbytočne trpieť?

Vo svete sú pritom už oveľa ďalej aj zvládaní existenciálnej úzkosti zomierajúcich. Kvalitu života zomierajúcich neovplyvňuje len miera fyzickej bolesti, ale aj ich psychická pohoda. Depresie spojené so zomieraním, či existenciálna úzkosť sú neraz mimoriadne závažné a rezistentné voči konvenčnej liečbe. Podľa výskumov realizovaných v posledných rokoch dokážu látky - psychedeliká poskytnúť úľavu tam, kde bežná liečba zlyháva.