Najnovší prieskum agentúry Focus v plnej miere obnažil to, na čo som upozorňoval už viackrát – opozičné strany si delia kožuch z medveďa, ktorý ešte behá po lese. Realita je totiž taká, že pomyselná koalícia PS, Spolu, KDH, OĽANO a Za ľudí by získala len 68 mandátov, čo je zúfalo málo, keďže na vládnutie potrebujú 76 poslancov. A pripomínam, že toto nie je žiadne prekvapenie, to sú dlhodobé postoje voličov.

Ak si navyše uvedomíme, že PS a Spolu čelia najväčšiemu prepadu (a to ešte nezmerali dôsledky Trubanovej drogovej aféry) a Kiskova strana je s preferenciami 5,0 na hranici ohrozenia (podľa mojich informácií je reálny výsledok ešte horší a na päťpercentnú hranicu ich iniciatívne „dotlačili“), je najvyšší čas, aby si opoziční lídri prestali rozdeľovať vládne funkcie a začali pristupovať k svojim možnostiam triezvejšie. Tým skôr, ak už sebavedomo vyhlásili, že nechcú ísť do koalície so Smerom, s SNS, s ĽSNS a najnovšie už ani s Borisom Kollárom. To Smer sa takto okúňať nebude. Jemu ide o všetko, o prežitie a podaktorým, čo majú za ušami, aj o krk, tí nepohrdnú nielen kollárovcami, ale ani kotlebovcami (pravda, tu si myslím, že pôjde skôr o tichú podporu, ale už aj to je dosť veľká divočina). Maďarské strany sú zasa podľa týchto preferencií mimo parlamentu a keďže som sa včera večer rozprával na otvorení Galantských trhov s Bélom Bugárom i Józsefom Berényim, môžem povedať len toľko, že na koalíciu to zatiaľ vôbec nevyzerá. Takže čo nám ostáva?

Slovenskej politickej scéne hrozí totálny kolaps a najväčšia ústavná kríza v dejinách. Som presvedčený, že parlamentný systém na Slovensku potrebuje Socialistov ako soľ. Nielen ako jazýček na váhach, ale ako triezvu politickú silu, bez ktorej to jednoducho nepôjde. Opozícia s výdatnou pomocou médií dnes rieši úplne sprostosti. Dosť ma prekvapuje, že politikov a novinárov rozhorčujú viac Trubanove drogové skúsenosti a nie jeho hanlivé výroky o manuálne pracujúcich ľuďoch. Až to považujem za skutočný škandál. Truban sa podľa mňa ukazuje ako človek totálne nezrelý a nevhodný na funkciu premiéra, ale ak mu drogy vyčítajú Robert Kaliňák alebo Richard Sulík, tak je to do popuku. Trúfam si povedať, že toto jeho voličov až tak veľmi nevyruší a hoci to považujem za diskvalifikáciu, povedzme si na rovinu, že narkoman na čele vlády nie je o nič nebezpečnejší ako nekontrolovateľný alkoholik (z čoho si v Smere ťažkú hlavu nerobia, všakáno).

Slovensko potrebuje riešiť nakopené reálne trápenia občanov, nie zástupné témy. Pohľad na progresívnych liberálov a kresťanských konzervatívcov ako pol roka pred voľbami nepresviedčajú voličov, ale sami seba, ako vytvárajú komisiu na riešenie rodinnej politiky, je vyslovene zúfalý. A fakt, že kiskovci a KDH odmietajú štandardné liberálne návrhy PS ako „socialistické“, len ukazuje, na akej tragicky nekompetentnej úrovni sa budú pohybovať tieto rozhovory a kam asi budú smerovať. Socialisti chcú byť riešením, nie komplikáciou súčasnej situácie, a preto si nedelia funkcie, nehádajú sa ako deti na pieskovisku, s kým sa budú a s kým sa nebudú rozprávať, ale trpezlivo pracujú na príprave programovej alternatívy, ktorá urobí zo Slovenska lepšie miesto pre život našich čestných a pracovitých ľudí, a nie kolóniu pre nadnárodný kapitál a zbrojárske koncerny. A hodnotiť ju budete vo voľbách vy, nie nejakí fiktívni partneri sedem mesiacov pred nimi.