Židovskí lídri v litovskom hlavnom meste Vilnius zatvorili na neurčitý čas jedinú synagógu v metropole a tamojšie komunitné centrum. Urobili tak po vyhrážkach vyvolaných emotívnou diskusiou o dejinách krajiny v období druhej svetovej vojny.

Líderka židovskej obce Faina Kuklianska povedala v stredu pre tlačovú agentúru AP, že komunita prijala nedávno výhražné telefonáty a dostávala aj takéto listy. "Vládne atmosféra napätia a podnecovania," dodala Kuklianska.

Zatvorenie mešity a komunitného centra nasledovalo po tom, čo sa magistrát Vilniusu rozhodol odstrániť pamätnú tabuľu na počesť litovského generála Jonasa Noreiku zabitého Sovietmi a premenovať ulicu pôvodne nazvanú po diplomatovi z obdobia druhej svetovej vojny Kazysovi Škirpovi.

Obe v postavy z vojnovej éry sú sporné: niektorí ich oceňujú ako národných hrdinov, ale iní ich odsudzujú ako možných kolaborantov s nacistickými okupantmi. Podľa litovskej židovskej obce sa obaja muži podieľali na holokauste, uviedla agentúra AFP. Na stredu je vo Vilniuse plánované zhromaždenie pravičiarov, kde chcú protestovať proti krokom magistrátu. Židovská obec tvrdí, že nepriateľské nálady podnecujú aj určití politici.

Židovská obec takisto požiadala úrady o ďalšiu ochranu židovského cintorína, nachádzajúceho sa 20 kilometrov od Vilniusu. Litovský premiér Saulius Skvernelis v utorok vyzval bezpečnostné služby, aby "podnikli okamžité kroky, ktoré zabránia prípadným živlom rozpútať etnickú nenávisť, a ak to bude potrebné, aby použili aj ďalšie prostriedky povolené zákonom".



Pred druhou svetovou vojnou tvorilo 60.000 príslušníkov židovskej komunity približne jednu tretinu obyvateľov Vilniusu, ale väčšina z nich zahynula počas okupácie nacistickým Nemeckom v rokoch 1941 - 1944.

Malá židovská obec v Litve má teraz približne 3000 členov z celkového počtu obyvateľov 2,9 milióna.

Predstavitelia Vilniusu odstránili z budovy knižnice v centre metropoly spornú pamätnú tabuľu venovanú Noreikovi 27. júla. Odstránenie nariadil starosta Vilniusu Remigijus Šimašius, ktorý povedal, že to urobil preto, lebo Noreika schvaľoval rozhodnutie nacistickej samosprávy vybudovať židovské geto a skonfiškovať Židom majetok.

Tento starostov krok nasledoval po rozhodnutí magistrátu Vilniusu z 24. júla premenovať uličku v centre mesta nazvanú po Škirpovi, litovskom diplomatovi a armádnom dôstojníkovi z 20. storočia, pretože verejne vyjadroval protižidovské názory. Obe tieto rozhodnutia židovská komunita ocenila.

Avšak kritici vravia, že Noreika a Škirpa nekolaborovali s nacistickým režimom a boli oddanými bojovníkmi za nezávislosť Litvy.