Komentár Jany Teleki: Trubanove liberálne delíriá
02 | 08 | 2019 I Jana Teleki
Skutočnosť, že demokracia dáva priestor liberálom Trubanovho razenia ako aj sústredených v strane Progresívne Slovensko, registrujeme dlhodobejšie. Zároveň registrujeme ich neštandardný prístup k drogám, pedofílii a iným neduhom, ktoré ťažko nájdu miesto v kresťanskej a civilizovanej spoločnosti. V posledných mesiacoch verejnosť vníma najmä ich vehementné útoky na názorových oponentov a kritikov, ktorých považujú za prekážku pokroku a rozvoja modernej demokracie.

Vyjadrenia predstaviteľov koalície strán Progresívne Slovensko – Spolu sú fraškou obohatenou populistickými frázami, bez precíznej vedomosti v  oblasti riadenia spoločnosti. Na zhluk povrchností a diletantizmu sa nabaľuje intenzívna komunikácia platených trollov na  sociálnych sieťach. Fabulácia a populistické klišé, bez jediného hodnotného obsahu je dennodenným populistickým nástrojom, na ktorý podobne povrchná konzumná sociálna skupina reaguje na sieťach s ováciami.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre bola zneužitá na popularizáciu drogovej závislosti

Vari znesie demokracia aj takto hrubé zrno? Kto a čo dáva dôvod, a oprávnenie, aby na akademickej pôde niekto prednášal demagógie a deformoval prirodzené hodnoty študentov, bez pedagogického vzdelania a  skúseností?

Kto Trubana pozval a kto schválil prednášku s obsahom, ktorý podľa väčšiny diskutérov je priamou propagáciou konzumácie drogy?

Rektor Libor Vozár by mal vyvodiť závery a možno aj odstúpiť za zneužitie akademickej pôdy.

Členovia manželovej rodiny na tejto akademickej pôde generácie prednášali od roku 1964, až do vlaňajška. Skutočnosť, že pomery na univerzite sú neudržateľné a poznačené dlhodobým klientelizmom, rodinkárstvom a politickou personálnou prácou, je verejným tajomstvom pre každého zamestnanca, ale aj verejnosť. Kvalita vyučovacieho procesu založená na dlhoročných erudovaných pedagógoch sa z roka na rok priamoúmerne znižuje nahrádzaním renomovaných prednášajúcich politickými protežantmi.

Nahrádzanie kvalitnej výučby prizývaním lektorov ako je predseda strany Progresívne Slovensko, prezentujúceho sa ako posledná šanca pre záchranu Slovenska, je urážkou slobody a princípu apolitickosti univerzity. V konečnom dôsledku téma, obsah a prednes Trubana, ktorý v rámci prednášky popularizoval účinky drog je jednoducho škandál.

Človeku vyrazí dych a napne na zvracanie, keď počúva bývalého drogovo závislého človeka rozprávať o tom, ako na princípe prvého kontaktu s malou dávkou drogy je možné získať odvahu na zdolanie väčšieho množstva prekážok a asociuje tým k spôsobu budovania úspechu! Nie to iba môj pocit, ale aj vnímanie Trubanových vyjadrení stovkami komentujúcich na stránkach, ktorých bolo video zverejnené. Komentáre pod videom nie sú povrchné. Poukazujú na reč tela, gestikuláciu, tiky, formovanie viet, zdôrazňovanie niektorých výrokov a myšlienkovú líniu celého vyjadrenia.

Väčšina diskutérov sa zhoduje na názore, že sa jedná o otvorenú propagáciu užívania drog a prezentáciu ich pôsobenia ako cestu pre lepšie zvládnutie problémov na ceste k úspechu.

Pre širokú verejnosť je neprijateľné, aby študentov na slobodnej akademickej pôde ovplyvňovala absentujúca, drogovo závislá osoba, bez pedagogických skúseností a kvalifikácie, navyše predseda politickej strany, ktorá chce legalizovať drogy.

V mene všetkých platcov daní, z ktorých je financovaný aj na chod univerzity kladieme otázky:  

Kto pozval Michala Trubana a umožnil mu vystúpiť s medializovaným obsahom na akademickej pôde?

Vystúpenie Trubana bolo súčasťou výučbového procesu alebo iba porušením pravidiel zavedených na univerzite?

Bol o  prednáške a najmä jej obsahu informovaný rektor univerzity Vozár a vedúci pracovníci školy?

Ktorá fakulta a katedra mala drzosť poskytnúť na akademickej pôde priestor tejto hanebnosti?

Kto a koľko za to zaplatil za prednášku, alebo to bola číra politická akcia?!

Očakávame odpoveď od pána rektora aj s jeho ospravedlnením a vyvodením zodpovednosti.

Excelenciu pána rektora Vozára, nielen insignie zaväzujú, chrániť akademickú pôdu pred zásahmi štátu a politickými vplyvmi. Z tohto dôvodu, by mal Libor Vozár k vzniknutej situácii zaujať postoj a ukázať, že univerzita nebude liahňou drogovo závislých, ani miestom na prejavy popularizácie drog a politiky uvoľnenia drog pre akýkoľvek politický subjekt.