Išlo o najslávnejšieho českého kaskadéra a predstaviteľa známych postáv v stovkách filmov. Aj napriek tomu sa ľudia nebudú môcť rozlúčiť s hercom Zdeňkom Srstkom (83), ktorý v pondelok popoludní po dlhej chorobe zomrel. Verejný pohreb nebude!

Skôr každého premohol a mohol sa pýšiť baculatou tvárou. Od konca minulého roka ale dosť schudol a navyše mal veľké problémy s kĺbmi a chrbticou. Od februára milovník zvierat prestal úplne vychádzať z domu, len ležal a len najbližšia rodina tušila, ako na tom naozaj je.

Najhoršieho sa obávala hlavne manželka Alena, ktorá sa o neho celý čas obetavo starala. Jej obavy sa bohužiaľ v nedeľu večer stali skutočnosťou. Stav dlhoročného moderátora Chcete ma? sa prudko zhoršil a do Nemocnice Na Bulovce ho musela previesť sanitka. Druhý deň popoludní tam napriek všetkej starostlivosti lekárov zomrel.

Hoci bol medzi českými hercami legendou a na zoznam všetkých jeho rolí by jeden papier nestačil, rodina už teraz trvá na tom, že posledná rozlúčka so Srstkom bude len v úzkom kruhu jeho blízkych. "Verejný pohreb nebude, pretože otec si to tak prial, len plním jeho želanie,"potvrdil krátko po otcovej smrti jeho syn, profesor Jiří Srstka.



Srstka exceloval v celej rade legendárnych filmov, prvýkrát sa kaskadér objavil v snímke Tarzanovej smrti, kde mal mimochodom ruvačky s Rudolfom Hrušínským . "Budeme si tykať, potom na mňa budete lepsi," ponúkol mu podľa Novinek.cz slávny herec tykanie.

Cez desperáda v Konskej opere Limonádový Joe či gangstra vo Štyroch vraždách stačí, zlatko sa konečne dostal k výraznej hovorenej úlohe - zahral si spolužiaka Jiřího Sováka v komédii Marečku, podejte mi pero !, kde vyučujúcemu neustále hlási, že: "Hliník sa odsťahoval do Humpolca " .

Než prešiel k filmu, venoval sa vzpieraniu. V roku 1957 vyhral bronzovú medailu na majstrovstvách Európy, v roku 1960 sa dokonca zúčastnil olympijských hier v Ríme, kde skončil deviaty. V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy Slovenského zväzu vzpierania.

Ani gény ho nepredurčovaly k herectvu. Otec i starý otec pracovali ako mäsiari a Zdeněk sa vyučil v ČKD elektrikárom. V roku 1968 potom nastúpil ako hlavný správca na strahovskej koľaji ČVUT a na tejto pozícii strávil ďalších 33 rokov. Šéfoval partii údržbárov a záhradníkov. Okrem iného sa nejaký čas snažil preraziť aj ako prevádzkovateľ krčmy na Strahove.



Na konci života mal vážne problémy s chrbticou, pritom šport bol jeho celoživotnou vášňou. Začínal ako boxer, ale hneď na učilišti sa začal venovať vzpieraniu, neskôr potom aj zápaseniu. Vytrvalo posilňoval aj po šesťdesiatke. Ešte v 69 rokoch sa stal majstrom Európy v bench-presse medzi veteránmi. Do sveta filmu sa dostal ako kaskadér, pretože mal ako celoživotný športovec nízky prah bolestivosti a nebál sa.

Ladislav Smoljak a Zdeněk Svěrák tvrdí, že im bolo tak ľúto jeho nevyužitého filmárskeho talentu, že mu ponúkli jednu z hlavných úloh vo filme Rozpustený a vypustený. Napriek všetkej snahe režiséra si ale nedokázal z obsiahleho scenára vybaviť viac než jediné slovo: KAČICE. To opakoval vo všetkých scénach.

Ako kaskadér sa tak osvedčil, že si ho verbovala aj zahraničná produkcia. Lenže vtedy neexistovali žiadne filmové triky, a tak Zdeněk nasadzoval vlastný krk. "Spomínam na bitku o Sokolovo, kde som takmer zhorel, to bolo výborné. Dneska sa všetko robí digitálne, ale my sme horeli naozaj. Po tom SOKOLOV som mal tak spálenú tvár, že som 14 dní mohol jesť len slamkou, " spomínal s úsmevom. A svoje si užil aj počas natáčania filmu Na západe nič nového. "Vybavte si napríklad, ako som mal točiť nejaký výbuch, a ten bol samozrejme väčší, než som predpokladal. Takže som letel niekoľko metrov vzduchom a dopadol priamo na hlavu, " dodal. "V inom zábere sme hrali mŕtvoly, po ktorých lezú desiatky krýs, lenže im bola zima, takže nám liezli všade pod oblečenie," zveril sa v poslednom rozhovore pre Český rozhlas.