Poznáte nádejných politických lídrov a ich nové strany, ktoré síce ešte nevznikli, no je pri nich už takmer isté, že sa budú uchádzať o dôveru voličov v najbližších parlamentných voľbách? O niektorých ste už zrejme počuli, detaily vám však mohli ujsť - práve preto sme pre vás pripravili menšie zhrnutie k týmto politickým subjektom.

Často sa spomínajú v médiách, no oficiálne stále neexistujú. Strany, ktoré už majú lídrov, osobnosti, či hejterov, však musia ešte prejsť finálnym testom - dostať štempeľ od ministerstva vnútra, ktorý potvrdí, že strana či hnutie môže pôsobiť na Slovensku.

Prvým zo "štyroch jazdcov Voľbokalypsy 2020" je Štefan Harabin.

Milovaný a nenávidený sudca Najvyššieho súdu sa už pomerne dlhú dobu vykrúca priamej odpovedi, či, a v akej forme, pôjde do parlamentných volieb. O jeho možnej kandidatúre, resp. líderstve v bližšie nešpecifikovanej strane, sa hovorí už od jeho legendárnej "výhry" v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali na jar.

Odvtedy sa na túto tému vyjadroval viackrát, stále však chodil okolo horúcej kaše a skôr hral mediálne hry, než ukazoval občanom, že je hodný premiérskej stoličky a zaslúži si ich dôveru. O večne vajatavom Harabinovi vás informujeme vždy, keď sa objavia nové informácie:



Ďalším aktérom, ktorý by po voľbách rád rozdával karty, no stále odpovedá vyhýbavo, je bývalý minister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker.

Ten doteraz jednoznačne nepovedal, či vôbec nejakú stranu založí, no napriek tomu chodí po Slovensku a fotí sa kade-tade s občanmi. Na svojom Facebooku následne pomenováva konkrétne problémy, s ktorými sa každodenne stretávajú.

Slovnému spojeniu "predvolebná kampaň" sa ale vyhýba od prvej chvíle, čo sa začali objavovať informácie o jeho ďalšom pôsobení v politike - či mu to niekto poradil, alebo si tento štýl tajnostkárstva vymyslel sám, sa nedozvieme. Isté ale je, že spôsobí vrásky na čele nejednému lídrovi politických strán, s ktorými bude mať Drucker prienik voličov.

V prípade jeho účasti na voľbách môže odobrať hlasy viacerým politickým subjektom, najvýraznejšie však vládnemu Smeru. To ale Fico odmieta. Zákulisné informácie istý čas naznačovali, že by sa k Druckerovi mal časom pridať aj premiér Peter Pellegrini, ten však tieto špekulácie rázne odmietol. Tejto téme sme sa venovali podrobnejšie:



Potom tu máme ďalších dvoch "jazdcov", ktorí už aspoň avizovali vznik strany. Začneme tým známejším, ktorý je zároveň nováčikom v slovenskej parlamentnej politike - bývalým prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý zakladá politickú stranu Za ľudí.

8. júla predstavitelia strany , že už majú vyzbieranú polovicu minimálneho počtu podpisov, ktoré musia odovzdať ministerstvu vnútra, ak má byť oficiálne zaregistrovaná. Minimálny počet podpisov na registráciu politickej strany či hnutia je 10 tisíc.

Kiska vznik strany ohlásil 17. júna, teda dva dni po tom, ako odovzdal prezidentský úrad terajšej prezidentke Zuzane Čaputovej. Odvtedy čelí tvrdým atakom zo všetkých strán - či sa to odrazí na výsledku strany alebo nie, rozhodnú nakoniec, ako vždy, práve voliči. Kiska ale prekvapil - ráznymi vyhláseniami a sľubmi už stihol naštvať nejedného potencionálneho koaličného partnera.

Kiskov hendikep spočíva aj v tom, že sa už od prvého dňa od ohlásenia vzniku strany objavujú pochybností o viacerých osobnostiach, ktoré sa spájajú s týmto politickým subjektom. Detailnejšie sme to rozoberali ešte v čase diania, pochybnosti sa však doteraz nevyvrátili:



Štvrtý odvážlivec, ktorý sa rozhodol ísť s kožou na trh a bude sa uchádzať o dôveru voličov v najbližších parlamentných voľbách, je verejne známy politický analytik, komentátor a neúspešný kandidát na prezidenta Eduard Chmelár. Ten chcel pôvodne zaregistrovať stranu s názvom Socialisti, no to mu rezort vnútra zamietol.

Ministerstvo mu vtedy oznámilo, že politický subjekt pod názvom Socialisti odmietlo zaregistrovať, keďže politický subjekt s takým istým názvom pôsobil na Slovensku už v minulosti. Chmelár to považuje za účelové a viní z toho expremiéra Roberta Fica. K tejto téme čítajte viac:



Chmelár chce priority hnutia stavať na troch pilieroch – sociálnom, environmentálnom a mierovom. Vo vyššie uvedenom článku sú tieto tri body rozvedené do väčších detailov.

Títo štyria lídri, spolu so zvyškom slovenskej politickej scény, sa pomaly, ale isto blížia k veľkému finále v podobe volieb do Národnej rady, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia na prelome februára a marca 2020.

Čo sa dovtedy ešte môže stať, či sa objavia ešte ďalšie osobnosti s politickými ambíciami, a ako to môže či nemusí celé dopadnúť, si rozoberieme v nasledujúcom článku, ktorý uverejníme už zajtra.