Izraelskí osadníci založili na Západnom brehu Jordánu v posledných rokoch desiatky nepovolených osídlení, väčšinu od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu, informovala v pondelok izraelská mimovládna organizácia Peace Now. Vo svojej novej správe uvádza, že od roku 2012 vzniklo na Západnom brehu 32 odľahlých osídlení, často s podporou vlády.

Väčšina nových osídlení sú podľa Peace Now farmy, ktorých cieľom je prevziať veľké plochy pôdy na úkor Palestínčanov a sú často financované z verejných zdrojov. Iné prípady zahŕňajú vytváranie vzdelávacích inštitúcií a turistických miest, ktoré sú financované príslušnými ministerstvami. "Väčšinu nelegálnych stavieb realizujú izraelskí predstavitelia organizovaným spôsobom a za výrazného financovania z verejných zdrojov," uvádza sa v správe Peace Now.

Na Západnom brehu Jordánu je roztrúsených mnoho takýchto osídlení, okrem viac ako 120 regulárnych osád. Z osídlení vyrastú časom štvrte blízkych osád alebo sa samy stanú osadami.



Trumpov blízkovýchodný tím sa skladá z osôb, ktoré majú blízke vzťahy s hnutím osadníkov. Americký veľvyslanec v Izraeli, napríklad, prednedávnom pre The New York Times povedal, že Izrael má právo anektovať časť Západného brehu Jordánu. Kritici ako aj zástancovia osád sa zhodnú, že priateľský prístup Bieleho domu povzbudil k väčšiemu osídľovaniu.

Izraelská vláda podľa Peace Now tento rok spätne povolila 15 osídlení a usiluje sa schváliť 35 ďalších ako súčasť toho, čo nazýva veľkým rozširovaním osád. "Orgány činné v trestnom konaní ignorujú krádež krajiny a v skutočnosti túto aktivitu podporujú. Osadníci to správne vidia ako podnet na budovanie ďalších osídlení," uzavrel Peace Now.

Izraelské ministerstvo obrany ani COGAT, orgán pri ministerstve obrany zodpovedný za civilné otázky na palestínskych územiach, na žiadosť o reakciu neodpovedali.

Izrael sa zmocnil Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema počas vojny v roku 1967 a odvtedy tam postavil desiatky židovských osád. Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje obe oblasti za okupované územia, pričom Palestínčania z nich chcú mať súčasti svojho budúceho štátu. Medzinárodná komunita rovnako považuje izraelskú výstavbu na palestínskych územiach za nelegálnu a za prekážku k dosiahnutiu mieru. Izrael tvrdí, že o osude osád sa musí rozhodnúť prostredníctvom rokovaní.