Nemecká vláda odmietla udeliť občianstvo viac ako stovke Britov, ich židovskí predkovia museli odísť zo svojej vlasti kvôli nástupu Adolfa Hitlera k moci a následnej perzekúcii. Hoci im nemecká ústava garantuje právo na repatriáciu, kvôli niektorým výnimkám v zákone im vláda nechce dať za pravdu. Židia preto zvažujú, že budú Nemecko žalovať.

Nemecká ústava stanovuje, že každý, kto medzi rokmi 1933 až 1945 prišiel o nemecké občianstvo z politických, rasových alebo náboženských dôvodov, má teraz právo na jeho opätovné získanie. To isté platí podľa ústavy tiež pre potomkov židov, ktorí museli z Nemecka utiecť pred nacistickou perzekúciou.

Evidentne to však neplatí pre všetkých rovnako, pretože viac ako stovka britských židov, ktorých rodičia z Nemecka pred druhou svetovou vojnou odišli, nemecké úrady ich žiadosti o udelenie nemeckého občianstva zamietli. Správu priniesol britský denník The Guardian.

Kvôli žiadosti o repatriáciu sa títo ľudia rozhodli z rôznych dôvodov, vo väčšine prípadov v súvislosti s výsledkom referenda, v ktorom sa Briti vyslovili za vystúpenie z Európskej únie.

Nemecko žiadosti zamietala hneď z niekoľkých dôvodov. V prípade jednasedmdesátiletého George je to fakt, že hoci jeho židovská matka pochádzala z Nemecka, narodil sa vo Veľkej Británii a má britského otca. George, ktorý nechcel zverejniť svoje priezvisko, totiž prišiel na svet v roku 1948 a vtedy nemeckej občianstvo prechádzalo na deti iba zo strany otca.

Je to bizarný prístup, zhodujú sa potomkovia Židov "Keby som sa narodil v roku 1953, kedy sa zákon o občianstve zmenil, bola by to úplne iná situácia," uviedol George pre stanicu Deutsche Welle. Nemecké úrady potvrdili, že od roku 1953 môžu o repatriácii žiadať aj ľudia, ktorí sa po tomto dátume narodili nemeckým matkám, ktoré z krajiny odišli kvôli perzekúcii."

"Deti narodené pred rokom 1953, ktorých matka bola v tom čase vyhostená z vlasti, nemajú nárok na nemeckú repatriáciu," konštatovali úrady. "Som zdesený. Ako žid som mal vždy pripravenú tašku k odchodu, nech už som žil kdekoľvek. Skutočnosť, že nemám právo na nemecké občianstvo kvôli takej svojvôle je jednoducho bizarné," myslí si George.

Jeho matka opustila Nemecko ako pätnásťročná v roku 1939, a to v súvislosti Krištáľovú nocí v novembri 1938, kedy nacistické jednotky SA aj bežní Nemci ničili vo veľkom židovskej domovy, drancovali židovské obchody, devastovali synagógy alebo dokonca vraždili Židov priamo na ulici. Nacistická diktatúra počas tridsiatych a štyridsiatych rokov odobrala občianstvo nielen tisícom Židov, ale aj ďalším ľuďom.

Jedným z ďalších dôvodov pre neudelenie občianstvo je možnosť, že predkovia žiadateľov odišli z Nemecka hneď po nástupe Adolfa Hitlera k moci, a teda ešte predtým, než im nacisti občianstvo oficiálne odobrali. Takýto ľudia sa podľa legislatívy vzdali nemeckého občianstva dobrovoľne zo svojej vlastnej vôle.

Potomkovia židov žijúci v Británii teraz v súvislosti so zamietavým rozhodnutím Nemecka zvažujú, že dajú jeho vládu k súdu a budú vymáhať svoje právo na repatriáciu. Podľa Asociácie židovských utečencov je takéto konanie nehorázne.

"Požiadali sme nemeckú vládu, aby nám poskytla morálne a etické odôvodnenie svojho rozhodnutia. Už mesiace však čakáme na odpoveď. Sme odhodlaní podniknúť všetky kroky potrebné na získanie statusu, ktorý nám bol neoprávnene odmietnutý, " uviedol Nicholas Courtman pre denník The Guardian.

Aj on sa domnieval, že má na nemeckej občianstvo nárok, pretože jeho židovská babička z otcovej strany emigrovala z Berlína do Londýna v roku 1936. Neskôr sa tu vydala za Brita. Courtmanov otec sa však narodil v apríli 1953, teda tri mesiace pred prijatím nového nemeckého zákona.

Nemecká ambasáda v Londýne sa zatiaľ odmietla k zamietnutým žiadostiam o občianstve vyjadrovať. Nemecké ministerstvo vnútra zatiaľ vylúčilo, že by sa chystalo zmeniť zákon alebo urobiť v niektorých prípadoch výnimku.