Valentín Katanasov (Fond strategickej kultúry)

V Osake sa diskutovalo o otázkach, ktoré sú na hony vzdialené od reálnych hrozieb vo svete.

Skončil sa dvojdňový samit G20 v japonskej Osake, ktorý už stihli nazvať „samitom bilaterálnych stretnutí“. Najdôležitejšie z nich boli stretnutia ruského prezidenta Vladimíra Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj čínskeho prezidenta Xi Jinpinga s americkým prezidentom. Celkový počet bilaterálnych stretnutí sa nedá spočítať. Stačí poznamenať, že ruský prezident absolvoval mimoriadne konštruktívne dvojstranné stretnutia s japonským premiérom Šinzóom Abem, s najvyššími predstaviteľmi Nemecka (Angela Merkelová), Veľkej Británie (Theresa Mayová), Francúzska (Emmanuel Macron), Južnej Kórei (Moon Zhe Ying). Vonkoncom už nerátame početné rozhovory "za pochodu", ktoré nie sú zaplánované oficiálnym protokolom.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že skupina G20 sa sformovala koncom 90-tych rokov a až po finančnej kríze v roku 2008 konečne nadobudla podobu fóra, ktorého cieľom je mnohostranná spolupráca. Samit v súčasnosti pripomína platformu, v rámci, ktorej sa riešia prevažne otázky bilaterálnych vzťahov. S multilaterálnou spoluprácou v rámci G20 je v posledných rokoch čoraz viac problémov. Začali sa už na samite G20 v Brisbane (Austrália) v novembri 2014 na pozadí prudko zhoršených vzťahov medzi Západom a Ruskom. Potom ako Trump začal obnovovať vzťahy s Čínou a Európou sa všeobecné dohody všetkých krajín G20 stali jednoducho nemožnými. Záverečné komuniké prijaté na samitoch v Hamburgu (júl 2017) a v Buenos Aires (november - december 2018) boli veľmi vágne a bez akýchkoľvek konkrétnych povinností zúčastnených krajín.

V plnom rozsahu sa to prejavilo na stretnutí v Osake. Hlavnými témami diskusií na fóre boli medzinárodný obchod, digitalizácia spoločnosti, migrácia, ekológia. Na plenárnych zasadnutiach samitu dominovala téma svetového obchodu. Boli zaznamenané negatívne aspekty spojené so zvýšeným protekcionizmom. Účastníci stretnutia sa zároveň radšej vyhýbali slovnému spojeniu „obchodná vojna“. „Reforma WTO“ sa stala jedným z kľúčových termínov záverečných dokumentov samitu, hoci nie je celkom jasné, čo sa za tým skrýva. Amerika sa v súvislosti s témou WTO sotva spomínala, hoci hlavne ona porušuje obchodné pravidlá WTO. Boli to práve Spojené štáty, ktoré jednostranne zaviedli výrazné zvýšenie dovozných ciel na čínsky tovar. Trump už niekoľkokrát počas svojho vládnutia v Bielom dome vyjadril pochybnosti o účelnosti členstva USA vo WTO, ako aj o účelnosti existencie samotnej organizácie. Možno pre Trumpovu administratívu „reforma WTO“ znamená likvidáciu WTO.

Diskusia na tému digitalizácie bola ešte menej konkrétnou. Konverzácie o „číslach“ sa stali pohodlným záchrancom, ktorý vyplnil čas na mnohých stretnutiach a fórach, keď sa účastníci chceli vyhnúť citlivým otázkam. V rámci témy „čísiel“ sa však predsa len dotkli jednej konkrétnej otázky. Ide o vytvorenie efektívnejšieho systému zdaňovania veľkých digitálnych spoločností -Facebook, Google, Amazon, Apple. Účastníci fóra sa zhodli na tom, že zdaňovanie digitálnych korporácií by sa malo uskutočňovať v tých krajinách, kde dosahujú zisk, a nie na základe toho, kde sa teritoriálne nachádzajú ich ústredia. Tento návrh bol pripravený počas stretnutia ministrov financií a šéfov centrálnych bánk “veľkej dvadsiatky”, ktoré sa konalo v japonskom meste Fukuoka tri týždne pred samitom v Osake.

Ministri financií a šéfovia centrálnych bánk “veľkej dvadsiatky” pripravili ešte jeden návrh, ktorý bol zahrnutý do záverečného komuniké a týka sa zreformovania Medzinárodného menového fondu. Ide o revíziu kvót členských krajín MMF v súlade s rozhodnutiami z rokov 2010 a 2015. Aby tieto rozhodnutia nadobudli účinnosť, musia byť ratifikované členskými štátmi. Jedinou krajinou, ktorá neratifikovala revíziu kvót sú Spojené štáty. Nechcú to robiť, lebo sa obávajú, že stratia kontrolu nad MMF. Myslím si, že ani rezolúcia prijatá v Osake neprinúti Washington ratifikovať reformy kvót MMF.

Téma migrácie a utečencov nebola ústredným bodom samitu, ale odzrkadlila sa v spoločnom komuniké. Vedúci predstavitelia krajín skupiny G20 zdôraznili potrebu spoločných opatrení na riešenie problému masovej migrácie. Konkrétne opatrenia na riešenie tohto problému, bohužiaľ, neboli predstavené.

Okrem „čísiel“ sa téma ekológie stala populárnou záchrannou čarovnou paličkou pre takéto politicky korektné fóra. Táto téma je výhodná v tom, že väčšina environmentálnych problémov je z časového hľadiska dlhodobá. Uvedené environmentálne problémy sa odlišujú napríklad od problémov hospodárskej a finančnej krízy v tom, že potrebujete konať okamžite. Na samitoch G20 v roku 2008 vo Washingtone a v roku 2009 v Londýne nebol na ekológiu čas, vtedy vo svete zúrila finančná kríza. Týmto samitom však musíme vzdať hold, nakoľko prijaté opatrenia na prekonanie krízy, boli mimoriadne konkrétne a jednomyseľné.

V Osake bol celý druhý deň samitu venovaný ekológii. Horlivo hovorili o takej environmentálnej hrozbe akou je plastový odpad. Všetci sa zhodli na potrebe znížiť emisie z plastového odpadu na nulu do roku 2050.

Téma klímy sa stala už takmer rituálom. V decembri 2015 sa v Paríži na medzinárodnej konferencii o klíme dosiahla dohoda o zmene klímy. Ráta s výrazným znížením emisií skleníkových plynov (najmä CO ₂₎). Trump okamžite po nástupe do funkcie vyhlásil, že klimatická dohoda je pre Ameriku „nespravodlivá“ a „príliš zaťažujúca“. Z toho dôvodu nebudú Spojené štáty na dohode participovať. Na samitoch G20 v Hamburgu, Buenos Aires, Osake vedúci predstavitelia niektorých krajín (väčšinou európskych) začínajú fňukať, že by sa mala začať plniť Parížska dohoda. Trump na toto fňukanie nereaguje. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v Osake vyhlásil, že nepodpíše záverečné komuniké, ak sa v ňom nebude spomínať Parížska klimatická dohoda (nadobudla platnosť v roku 2016). Zmluvu spomenuli, Macron komuniké podpísal, ale Trump je neochvejný ako skala. Za seba by som dodal, že Parížska dohoda bez Ameriky úplne stráca svoj význam, pretože Spojené štáty sú druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete s podielom od 25 do 30%.

Je zrejmé, že okruh otázok, o ktorých sa diskutovalo v Osake je diametrálne odlišný od skutočných výziev a hrozieb, ktorým súčasný svet čelí. Jedná sa aj o výbušnú situáciu na Blízkom východe, sú to aj intenzívnejšie preteky v zbrojení, zvýšená hrozba využívania jadrových zbraní, Ukrajiny ako centra nestability v Európe a sankcií USA voči iným krajinám. Napokon je to hrozba druhej vlny svetovej finančnej krízy. Áno, tieto otázky boli prerokované na bilaterálnych rokovaniach, ale na plenárnych zasadnutiach takmer neodzneli. Znamená to, že „veľká dvadsiatka“ stráca svoju efektívnosť. Niektorí sarkasticky poukazujú na to, že na oživenie G20 by mala vypuknúť ďalšia svetová finančná kríza.