Alexej Toporov (Fond strategickej kultúry)

Republiku srbskú v Bosne a Hercegovine gniavi zahraničné riadenie

Začiatkom tohto týždňa sa v Bosne a Hercegovine (BaH) udiali nevídané veci. Zástupcovia západných štruktúr podporili aktivity terajšieho predsedu prezídia BaH a bývalého prezidenta Republiky srbskej (RS) Milorada Dodika. Toho istého Dodika, ktorého od chvíle, keď vstúpil do veľkej politiky, vnímal Západ ako nepriateľa. Obhajoval záujmy srbskej entity, bojoval proti pokusom, ktorých cieľom bolo zrušenie štátnych symbolov RS, zasadzoval sa za zrušenie postu vysokého predstaviteľa OSN (vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitného vyslanca EÚ v BaH) s jeho diktátorskými právomocami a rovnako deklaroval, že RS nevstúpi do NATO a nepripojí sa k protiruským sankciám.

Čo sa stalo? Stalo sa to, že vedenie RS odmietlo prijať rozhodnutie týkajúce sa vytvorenia vlastných záložných policajných jednotiek. O tomto rozhodnutí Dodik informoval ešte začiatkom roka. V podstate išlo o reakciu na zhoršujúcu sa situáciu s nelegálnymi migrantmi (moslimovia) a na výhražnú rétoriku bosniackych veliteľov z vojnových čias v 90-tych rokoch, ktorí sú už vo výslužbe. Lídri moslimsko-chorvátskej Federácie v odvetnej reakcii pohrozili vytvorením vlastných záložných policajných jednotiek. V najbližších dňoch bola táto otázka posudzovaná osobitnou Radou preimplementáciu Daytonskej mierovej dohody (Peace Implementation Council, PIC), ktorá podľa vyjadrenia vysokého predstaviteľa Valentina Inzka rozhodla, že takéto jednotky nie sú potrebné. Inzko zároveň odporučil umiestniť moslimských migrantov aj na územie RS (teraz sú rozmiestnení len v táboroch na území federácie).

Ruské veľvyslanectvo vydalo vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „pokusy o návrat Bosny a Hercegoviny pod zahraničnú kontrolu nemajú žiadnu perspektívu“. Čo sa týka perspektív, nie všetko je však zrejmé. Vyhlásenie poskytlo aj americké veľvyslanectvo: "Vytvorenie záložných policajných jednotiek v akejkoľvek entite neprispieva k riešeniu takéhoto nadnárodného problému, akou je migračná kríza... Záložné policajné sily len zvýšia napätie, čo povedie k eskalácii nedôvery". Zástupca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Palmer, ktorý nedávno navštívil Sarajevo, Banja Luku a jedno z najhorúcejších miest migračnej krízy, mesto Bihač, vyhlásil, že USA „sa nebudú dištancovať od Bosny a Hercegoviny a naďalej budú trvať na dvoch kľúčových prvkoch – jej integrácii do EÚ a NATO".  Presne tak - „trvať“, veď ako inak ešte zaobchádzať s týmito Srbmi?

Zrazu začal byť Milorad Dodik ústupčivý. Donedávna tvrdohlavý Srb pozval prezidenta separatistickej „Kosovskej republiky“ Hašima Tačiho na samit „Proces spolupráce v juhovýchodnej Európe“, ktorý sa bude konať 9. júla v Sarajeve. Osobitnú rezonanciu vyvolali Dodikove slová o „osobitnej pocte pozvať“ Tačiho, tohto bývalého gangstra, „aby sa zúčastnil večere určenej pre vedúcich delegácií organizovanej prezídiom Bosny a Hercegoviny“... Mimochodom separatistické kosovsko-albánske zriadenie odmieta uznať Srbsko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Rumunsko, Moldavsko, India, Brazília, Južná Afrika, Irán, Argentína, Indonézia, Čína, Rusko (zoznam nie je ani zďaleka úplný).

Ale, čo je zaujímavé. Ten istý Milorad Dodik niekoľko dní predtým na športovom podujatí Európskych hier v Minsku demonštratívne opustil VIP-lóžu vo chvíli, keď okolo nej prechádzali účastníci reprezentačného tímu Kosova (Bieloruská republika ich pozvala)... Ten istý Dodik na stretnutí s prezidentom Moldavska Igorom Dodonom povedal: "Srbská republika nechce vstúpiť do NATO, sme za vojenskú neutralitu, na rozdiel od Bosniakov a Chorvátov. Bosniaci od nás požadujú  súhlas s členstvom v NATO, je to podmienka na vytvorenie Rady ministrov BaH  (t.j. vlády BaH). Sme pripravení pokračovať v spolupráci s alianciou, ale sme proti členstvu v organizácii, ktorá bombardovala Srbov“.

Strana „Zväz nezávislých sociálnych demokratov“ (SNSD) vedená Dodikom sa spolu so spriatelenou najväčšou stranou chorvátskych Bosniakov „Chorvátske demokratické spoločenstvo v BaH“ (HDZ BaH) 24. júna nezúčastnila zasadnutia Snemovne národov (Horná komora BaH). Na uvedenom zasadnutí mali byť zvolený zástupcovia Bosny a Hercegoviny do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE). Pre nedostatok prítomných poslancov nebolo nič schválené. V konečnom dôsledku tak boli zástupcovia BaH jedinými zo 47 členských krajín PZ RE, ktorí sa nezúčastnili na aktuálnom zasadnutí tejto organizácie. Príbeh pokračuje ďalej: jeden z moslimských poslancov inicioval začatie trestného stíhania voči desiatim kolegom - Srbom. Pripravuje sa aj ďalšia justičná príhoda: vedenie RS oznámilo svoj zámer podať žalobu na sarajevskú vládu, ktorá pri rozdeľovaní príjmov ukrátila entitu o 40 miliónov eur, ktoré jej  boli určené.

Lídri bosnianskych Srbov zatiaľ ustupujú, ale nie vo všetkom. Otázne je, čo táto taktika prinesie, ak bude aj naďalej pretrvávať.