Benjamin Netanjahu vycestoval ešte cez víkend aj s Johnom Boltonom na Západný breh Jordánu. Netanjahu po návrate povedal, že bude počúvať americké mierové návrhy, ale dodal, že „každá budúca dohoda“ s Palestínou musí zaručiť prítomnosť Izraela v údolí Jordánu.

Netanjahu vyhlásil, že Izrael neopustí túto oblasť za žiadnu cenu, pretože podľa neho predstavuje „kľúčovú strategickú hĺbku aj výšku pre obranu Izraela“.

Netanjahu tiež tvrdil, že izraelská prítomnosť v Jordánskom údolí „zaručuje stabilitu a bezpečnosť pre celý región“ a že ak by Izraelská armáda (IDF) opustila okupované palestínske územie, viedlo by to k „vojne a teroru“.

Pre tých, ktorí tvrdia, že na vytvorenie mieru, musí Izrael opustiť Jordánske údolie, hovorím: Takýto krok neprinesie mier. Prinesie vojnu a teror. A tým sme si už prešli. Nechceme to prežiť znova.

Izrael si podrobne preštuduje mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na Blízkom východe „spravodlivým a otvoreným spôsobom“, povedal Netanjahu, deň po tom, čo senior poradca Bieleho domu Jared Kushner predstavil ekonomickú časť dohody.

Netanjahu však uvideol, že nerozumie palestínskej reakcii na tento návrh a povedal: „Nemôžem pochopiť, ako môžu Palestínčania odmietnuť plán skôr, ako si vypočuli, čo vlastne obsahuje.“ 

Zdá sa, že Bolton podporuje Netanjahuov postoj a hovorí, že „škoda, že viac Američanov nemôže prísť na toto miesto, aby si na vlastné oči pozreli geografiu, pochopili významnosť tohto územia a pochopili by, ako vážne to ovplyvňuje bezpečnostnú pozíciu Izraela, lebo to jasne vysvetľuje prečo Izrael zaujal stanovisko, ktoré má.“

Trumpov mierový plán pre Blízky východ ponúka investície v hodnote 50 miliárd dolárov pre Palestínu a susedné Jordánsko, Egypt a Libanon. Biely dom tvrdí, že vedie k vytvoreniu milióna pracovných miest na Západnom brehu a v pásme Gazy, čo by umožnilo zdvojnásobenie palestínskeho HDP v priebehu najbližšieho desaťročia. Plán však môže fungovať len vtedy, ak sa dosiahne politické urovnanie medzi Izraelom a Palestínou.

Američania budú o projekte diskutovať s arabskými štátmi na špeciálnej konferenci v Bahrajne. Na podujatí sa nezúčastnia ani palestínske ani izraelské vládne delegácie.

Izrael prevzal kontrolu nad Západným brehom a pásmom Gazy po šesťdňovej vojne v roku 1967. Odvtedy si udržal pevnú pozíciu v oblasti a to aj napriek tomu, že OSN v mnohých uzneseniach odmietla túto  okupáciu ako nezákonnú. Izraelčania v oblasti napriek tomu vybudovali židovské osady, založili vojenské zóny, násilne vysťahovali palestínskych obyvateľov a obmedzili im pohyb a to všetko pri tvrdých zákrokoch proti akýmkoľvek pokusom o prípadné prejavy nesúhlasu, či protestov proti tomuto konaniu.