SaS ide proti slovenskému jazyku v úradnom styku. Chce novelu, ktorá zruší jeho prednosť v používaní
16 | 06 | 2019 I Peter Králik/TASR
Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa malo zo zákona vypustiť. Navrhuje to skupina poslancov z klubu SaS - Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková. Úpravy navrhujú aj pri používaní štátneho a ďalších jazykov pri cirkvách, ale aj obciach a školách.
"Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka," tvrdia predkladatelia.
Podľa ich slov je to čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Argumentujú tým, že používanie štátneho jazyka, menšinových a ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. "Právna úprava vymedzuje, kedy existuje povinnosť alebo právo používať ktorý jazyk, používanie rôznych jazykov však nestavia do vzájomného konfliktu, či súťaživej pozície, v ktorej by niektorý z jazykov mal byť uprednostnený pred iným," vysvetlili.
Navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať zákonom, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami. Za nevyhnutné nepovažujú ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Preto navrhujú aj toto ustanovenie vypustiť.
Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. "Tým nie je dotknuté používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov, umožňuje sa však aj používanie iných jazykov," tvrdia.
Zmeniť chcú tiež ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.
"Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka," tvrdia predkladatelia.
Podľa ich slov je to čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Argumentujú tým, že používanie štátneho jazyka, menšinových a ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. "Právna úprava vymedzuje, kedy existuje povinnosť alebo právo používať ktorý jazyk, používanie rôznych jazykov však nestavia do vzájomného konfliktu, či súťaživej pozície, v ktorej by niektorý z jazykov mal byť uprednostnený pred iným," vysvetlili.
Navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať zákonom, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami. Za nevyhnutné nepovažujú ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Preto navrhujú aj toto ustanovenie vypustiť.
Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. "Tým nie je dotknuté používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov, umožňuje sa však aj používanie iných jazykov," tvrdia.
Zmeniť chcú tiež ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.
Zdieľať tento článok