Iránsky prezident Hasan Rúhání pred skupinou duchovných vyhlásil, že by chcel rozšíriť svoje výkonné právomoci s cieľom efektívnejšie reagovať na "ekonomickú vojnu". Tú mala spustiť administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, keď odstúpila od jadrovej dohody s Teheránom a vystupňovala sankcie proti Iránu. S odvolaním sa na správy iránskej štátnej tlačovej agentúry IRNA o tom v utorok píše agentúra AP.

Rúhání sa podľa agentúry IRNA mal odvolávať na obdobie iracko-iránskej vojny (1980-88), keď Najvyššia rada národnej bezpečnosti - ktorej predsedom je ex offo práve prezident - mohla obchádzať ostatné segmenty výkonnej moci pri rozhodovaní o vojenských a ekonomických otázkach.

Z dostupných informácií nie je podľa AFP zrejmé, o aké právomoci by malo ísť.

Irán podľa prezidenta čelí bezprecedentným problémom z hľadiska "bankovníctva a predaja ropy", avšak krajina je podľa jeho slov "jednotná v odpore voči Spojeným štátom a sankciám".

Iránsky prezident podľa agentúry Reuters na margo krízy vo vzťahoch s USA vyhlásil, že dáva prednosť rozhovorom a diplomacii, avšak nie za daných podmienok.

"Súčasná situácia nie je vhodná na rozhovory a našou jedinou možnosťou je kladenie odporu," povedal Rúhání.

Americký prezident ešte v pondelok pred novinármi vyhlásil, že Irán bude čeliť "ohromnej sile", ak podnikne kroky proti americkým záujmom na Blízkom východe.

Trump však neskôr dodal, že je ochotný pristúpiť na rozhovory s Teheránom, "keď budú (iránski predstavitelia) na to pripravení".