Stav justície je hodnotený dlhodobo negatívne. Justícia, respektíve jej ozdravenie a vrátenie vážnosti prokuratúre a súdom patrí k politickému folklóru všetkých strán, dôvera občanov k rozhodnutiam rezortu spravodlivosti klesá a postupne zavádzané reformné opatrenia kritizujú nielen sudcovia, ktorých sa nezmyselné nariadenia týkajú, ale aj občania. Na prvý pohľad nenáročné riešenie stavu justície, bez zavádzania nezmyslov, či zvyšovania prostriedkov vyžadujúcich reformné kroky občanom nepochybne predstavil v spore, ktorého účastníkom bol dosluhujúci prezident Andrej Kiska, sudca JUDr. Miroslav Radačovský.
Spomínané konanie bolo nielen predmetom záujmu verejnosti a médií, ale po vynesení rozsudku aj plné emócií. Hoci JUDr. Radačovský rozhodol v duchu príslovia „padni komu padni“, ktoré tak rada a často používa nielen opozícia, ale aj davy protestujúcich občanov za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka na námestiach, jeho vyjadrenie na adresu dosluhujúceho prezidenta bezprostredne po pojednávaní, vyvolalo u predovšetkým priaznivcov prezidenta vlnu nevôle a zároveň urýchlilo odchod z pozície sudcu.
Veľkej časti občanov poodhalil význam slovných spojení ústavou garantované práva občana, právo na spravodlivý proces, priniesol iskierku nádeje, vrátil na okamih vážnosť slovenskému súdnictvu a uviedol do života článok ústavy, ktorý účastníkom konania garantuje rovnosť pred zákonom.
O práve a náladách v spoločnosti sme hovorili s emeritným sudcom ,v súčasnosti nominantom ĽSNS na post poslanca Európskeho parlamentu JUDr. Radačovským.
Pokiaľ sledujeme vyjadrenia orgánov činných v trestnom konaní a advokátov poškodených, od vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej, si čoraz viac uvedomujeme, že polícia a prokuratúra postup pri vyšetrovaní prispôsobuje volaniu ulice viac ako zákonom... V prvom rade je potrebné vychádzať z premisy, že vražda ako taká je trestný čin, ktorý bez ohľadu, či to bola vražda novinára je potrebné objasniť. Mnohokrát sofistikovaná vražda sa jednoducho nevyšetrí. To je fakt, s ktorým sa musíme zmieriť.
V súvislosti vyšetrovaním spomínanej vraždy vyplávalo na povrch niekoľko vážnych nezákonností, ktoré súčasnosti môžeme hodnotiť ako nezákonné, ale vyšetrovanie orgánov ich prezentuje ako policajnú stratégiu, napriek tomu, že osoba krivo obvinená neuniesla bremeno zverejnenia identikitu a spáchala samovraždu. Intenzívne masírovanie verejnej mienky v spoločnosti, nepravdivé informácie a zverejňovanie nepravdivých informácií zakladájú vážnu obavu z vedomého štiepenia spoločnosti. My aj trestné konania prípadne väzbu berieme ako fakt, že osoba obvinená, obžalovaná sa určite trestného skutku dopustila, dokonca z neho urobíme páchateľa. Ak neskôr súd rozhodne, že tomu tak nebolo, ak sa preukáže, že skutok nespáchala, to nás už nezaujíma.
Celý mainstream, celá takzvaná opozícia, ktorá bez problému kohokoľvek pomenuje vrah, zlodej, extrémista, fašista koná protiústavne.
Ústava Slovenskej republiky – expresis – verbis – uvádza, že: Kto nebol právoplatne rozhodnutím súdu uznaný vinným, nikto nemá právo o ňom povedať, že sa niečoho dopustil.
Nie je problém aj v tom, že konania za poškodenie mena, prípadne žaloby za škody spôsobené nezákonnými konaniami sú vedené spôsobom, ktorý odporuje medziam slušnosti a žaloby sú viac menej prezentované ako nástroj na defraudáciu prostriedkov zo štátneho rozpočtu? Pri posudzovaní žalôb, keď žaloval občan generálnu prokuratúru alebo štát zastúpený ministerstvo spravodlivosti zdôrazňoval som, že pokiaľ bolo ublížené, poškodené občanovi štátom, má nárok na úhradu spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy. Nikdy som nedokázal pochopiť právnych zástupcov štátu, ktorí prichádzali na pojednávanie s verziami ako občana neodškodniť.
Od rozhodnutia súdu o návrhu na rozpustenie ĽSNS mnohí očakávali upokojenie nálad v spoločnosti, paradoxne zamietnutie návrhu na rozpustenie strany ako nedôvodného vyvolalo skôr opačný efekt. Vy ste už počula, že by niekto z ĽSNS niekoho zabil, niekomu ublížil? Ja uznávam, že členovia ĽSNS podobne ako členovia iných strán vystupujú aj radikálne, ale radikalizmus sám o sebe nie je zlý pokiaľ vedie k výsledku. Veľa členov strany je mladých, energických a zbierajú skúsenosti, ale nepoviem o nich, iba preto, že sú patrioti a majú iný názor, že sú extrémisti, fašisti a atd. Na Slovensku iný názor je považovaný za extrém.
Na jednej strane o niekom tvrdím, že koná nedemokraticky, že je nacista, fašista a ja nedemokratickým spôsobom mu to dávam najavo. V prvom rade by sme mali rešpektovať zákon, ústavu rozhodnutia súdov a nerešpektovať politikov, ktorí to evidentne porušujú. Najmä by sme nemali rešpektovať ľudí, ktorí špinia vlastný národ, pretože aj 209.000 voličov strany ĽSNS je náš národ.
Ako ste vnímali protest organizovaný Progresívnym Slovenskom a SPOLU proti návšteve Marine Le Pen v Bratislave. Kládol som si otázku, či sú strany Progresívne Slovensko a Spolu extrémisti alebo len zaslepení nenávisťou voči slovenskému národu.
To, že protestoval nie je nič zvláštne, každý má právo na protest a verejné vystúpenie. Nemôžu však nikoho, kto má vzťah k vlastnému národu nechať pokojným heslá „Sloboda je viac ako národ“, „Solidarita je viac ako národ“ a podobne. Poukazujem na časť preambuly Ústavy SR: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“. Je nepochybné, že v heslách, ale aj vo vyjadreniach p. Beblavého a predstaviteľov strany PS a SPOLU je skrytý význam ich cieľov, jednoznačne spočívajúcich v tom, že národ je na druhom mieste a na prvom mieste je hypoteticky Európa, resp. jej inštitúcie, čo zvýraznili aj heslom „I love Európa“.
Odborníci na bezpečnosť hodnotili utorkový protest veľmi negatívne a mnohí zdôrazňovali stupňovanie agresivity v spoločnosti... Takéto snahy a tendencie Progresívneho Slovenska a SPOLU sú nebezpečné nielen pre národ slovenský, ale sú nebezpečné pre akýkoľvek národ a národnosť. Či už ide o národ maďarský, poľský, židovský a akýkoľvek národ a národnosti, či už rusínske, poľské a iné. Európska únia je totiž spoločenstvo suverénnych národných štátov a nie poslušným sluhom akejsi eurobyrokracie. Spomeňme si na slová národného poéta Sama Chalúpku „Voľ nebyť, ako byť otrokom...“
Paradoxom je, že mienkotvorné nerozpútali vášnivú diskusiu o pochode, ale svoju pozornosť striktne sústredili na lídra strany Sme rodina a jeho povolebnú spoluprácu so stranou ĽSNS... Neviem si predstaviť, ako by reagovali mainstreamové médiá, ako by reagoval pán prezident, ako by reagoval p. generálny prokurátor, pokiaľ by takýto pochod „rozvášneného davu“ zorganizovali národné strany, napr. heslom „Národ je viac ako EÚ“, Ľúbim slovenský národ“ a podobne. S určitosťou však viem, že boli by okamžite označení za extrémistov, náckov, prípadne aj fašistov a možno by sa začalo uvažovať aj o možnej žalobe na rozpustenie takejto politickej strany.
Objektivita novín a vládnych predstaviteľov na Slovensku zjavne nefunguje. To však neznamená, že možno dehonestovať akýkoľvek národ. Nepochybne by sme mali upriamiť pozornosť na to, aká budúcnosť Vás čaká so stranami Progresívne Slovensko a SPOLU.
V posledných dňoch sa vydal na boj proti fašizmu a extrémizmu aj dosluhujúci prezident Andrej Kiska ako hodnotíte jeho vyjadrenia... Pán prezident sa vyjadril, že spojí všetkých slušných ľudí a prevezme teda moc, ale keďže použil pojem slušných ľudí nechcem ho veľmi kritizovať, pretože ja sa považujem za veľmi slušného človeka. Desí ma však to nenormálne povýšenectvo a pýcha, v jeho vyjadreniach absentuje trochu ľudskej pokory a úcty k človeku ...