Najdlhšie a najviac komunikovanou a diskutovanou, ale aj politicky najháklivejšou, je  vysoká atomizácia a rozdrobenosť obcí. Sú dve zásadné témy racionalizácie a modernizácie miestnej samosprávy: prvá – zlučovať, alebo nie?, druhá – aké veľké majú byť nové miestne územné samosprávne celky.

Téma prvá: Zlučovanie obcí do väčších územných celkov (obcí) so spoločnou správou je otázka, ktorá v slovenských podmienkach sa javí ako neprekonateľná a nerealizovateľná. Motiváciou k tomu je však veľká rozdrobenosť s tým súvisiaca i finančná náročnosť a zároveň aj nekvalifikovanosť malých obcí zabezpečovať plnohodnotný a kvalifikovaný výkon miestnej samosprávy.  Čiže občania za vysoké náklady nedostávajú adekvátne kvalitné verejné služby. V západnej Európe a hlavne v severských krajinách už prebehlo niekoľko vĺn municipalizácie, najprv to bolo vytváranie obcí s minimálne 5.000, potom neskôr 15.000 obyvateľmi. A dnes sa hovorí už o efektívnej samospráve s min 50.000 obyvateľmi.  Všetko je to vlastne vyvolané hlavne tým, aby občan dostal čo najkvalitnejšie a najodbornejšie verejné služby. Pri veľkom počte obyvateľov je možné zamestnať veľký počet kvalifikovaných odborníkov, kým v malej obci je na všetku odbornú prácu len starosta s možno jednou pracovníčkou… U nás totiž všetky obce bez rozdielu majú rovnaké kompetencie…

Je teda možná aj iná cesta než zlučovanie obcí? Myslím si, že je. Môžeme vytvoriť jednu spoločnú veľkú komunitu bez straty právnej suverenity obcí. Ako?

V prvom rade nemôžu mať všetky obce rovnaké kompetencie. Je potrebné obciam ponechať len také kompetencie, ktoré kvalifikovanie zvládnu a vyššie, odborne náročné a prenesené kompetencie preniesť na spoločný úrad. O týchto spoločných kompetenciách by rozhodovala Rada starostov všetkých obcí. Čiže každá obec by si uchovala svoju identitu i právnu subjektivitu, ale rozvoj a verejné služby celého celku – komunity by zabezpečoval spoločný výkonný orgán.  Vznikla by tak dvojstupňová miestna samospráva. Prvý stupeň by tvorili obce (v troch veľkostných kategóriách) a druhý, odvodený (rada starostov) municipálna samospráva. Je to teda púomeren jednoducho a bezbolestne realizovateľný model, je potrebné len odborne a technicky zvládnuť prerozdelenie cca 4.000 kompetencií miestnej samosprávy medzi obce a municipálny úrad. Samozrejme na to treba pripraviť zákon a schváliť ho v Národnej rade SR.

Téma druhá: Kým prerozdelenie kompetencií je otázka technická, racionálne a exaktne zdôvodniteľná, tak téma vytvárania spoločnej veľkej komunity je už téma do značnej miery emotívna. Existuje už doteraz viacero alternatív vymedzenia spoločných celkov. Slávik a spol. presadzujú mikroregionálne vymedzenie – cca 160 municipalít. ZMOS presadzuje ponechanie cca 250 spoločných obecných úradovní. Je zrejmé, že čím budú municipality väčšie tým budú vedieť zabezpečiť kvalitnejšie služby. V rokoch 1991-96 sme mali zriadených 111 obvodných úradov (mimo Bratislavy a Košíc), kde fungovala rada starostov a starostovia si volili aj prednostu obvodného úradu. Čiže bol to model dosť podobný dvojstupňovej miestnej samospráve a prakticky takmer každá obec so štatútom mesta bola sídlom obvodu. Veľmi blízky model – 98 okresov bol na Slovensku v roku 1922, potom od roku 1923 bolo 81 okresov a v roku 1949 89 okresov. 89 (80 bez BA a KE) je aj kontaktných bodov KAMO súčasnej miestnej štátnej správy. Ukazuje sa, že pre obsluhu územia Slovenska základnými verejnými službami  je ideálny počet cca 80-90 územných celkov. Je to dostatočne veľký počet sídel s históriu a skúsenosťami z verejnej správy a dostatočnou veľkosťou pre zvládnutie kvalitnej a odbornej verejnej služby a pritom aj pre zabezpečenie jej dobrej dostupnosti.

Javí sa omnoho efektívnejšie teda hneď pristúpiť k vytváraniu väčších municipalít, než najprv malých – mikroregionálnych a potom ich zlučovať. Ak by sa veľké municipality zriadili v rovnakých územných obvodoch ako sú KAMO, znamenalo by to, že občan by mal v jednom mieste spoločné administratívne centrum ako pre samosprávne, tak aj pre štátne verejné služby.



Závery: Aby sme uskutočnili municipalizáciu nemusíme zlučovať obce. Je jedno elegantné riešenie – diferencovať kompetencie obcí a vytvoriť druhý stupeň samosprávy pre výkon spoločných kompetencií a to  v úrovni totožnej zhruba s 80 kontaktnými miestami miestnej štátnej správy – KAMO.

(Autor je analytik Inštitútu regionálnej politiky)