Najmenej tri obete na životoch si vyžiadali násilnosti, ktoré vypukli v africkom štáte Benin po nedeľných parlamentných voľbách. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

Účastníci povolebných protestov žiadali demisiu prezidenta Patricea Talona a vypísanie nových volieb otvorených aj pre opozíciu. Situácia v krajine sa po niekoľkých dňoch násilností síce vo štvrtok upokojila, ale napätie pretrváva.

Bezpečnostné zložky v meste Cotonou v piatok prehradili cesty vedúce k štvrti Cadjéhoun a k areálu, kde sídli exprezident Thomas Boni Yayi a kde sa v uplynulých dňoch odohrali najprudšie potýčky medzi demonštrantami a armádou.

Nedeľné parlamentné voľby v Benine sprevádzal malý záujem voličov - voliť ich prišlo len 27,1 percenta, čo je rekordne nízka účasť odvtedy, ako sa v Benine pred 40 rokmi začali demokratizačné procesy.

Z konečných výsledkov volieb zverejnených vo štvrtok večer vyplýva, že poslanecké mandáty si rozdelia len dve strany. Obe sú pritom spojencami úradujúceho prezidenta Talona.

Opoziční kandidáti do volieb prakticky nezasiahli pre kontroverznú reformu volebného zákona, ktorej cieľom bolo znížiť počet registrovaných politických strán. Táto reforma vyvolala protesty opozície a opozičným stranám fakticky znemožnila kandidovať vo voľbách.



Pouličné nepokoje v Benine vypukli v stredu niekoľko hodín po zverejnení čiastkových výsledkov volieb. Demonštranti v uliciach budovali barikády, ktoré podpaľovali. Vo štvrtok proti nim vedenie krajiny vyslalo príslušníkov armády a polície, ktorí ľudí rozohnali, pričom použili aj strelné zbrane.

Predseda ústrednej volebnej komisie Joseph Djogbenou, ktorý má blízko k prezidentovi, uviedol, že "nezrovnalosti" a "nepokoje" zaznamenané počas hlasovania "nestačia" na spochybnenie legitímnosti a výsledkov volieb.

Malý západoafrický štát Benin bol dlho vzorom demokracie, ale občianska spoločnosť i ľudskoprávne skupiny upozorňujú, že diskusia a disent v krajine sú ohrozené.