Kandiduje do eurovolieb ako jeden z dvojice lídrov kandidátky Smeru. Kolegovia v parlamente o ňom hovoria, že je skvelý spoločník pri cigarete. Liberálne média ho príliš nemajú v láske. Prinášame vám exkluzívny rozhovor s Miroslavom Čížom.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do europarlamentu?

Pozrite možnosť zúčastniť sa v istej miere riadenia zásadných civilizačných procesov je unikátna, aj keď prirodzene nesie so sebou potebu zhodnotenia vlastnej kapacity, schopnosti priniesť nejakú pridanú hodnotu a samozrejme tiež nejakú mieru zodpovednosti.

Chodby nášho parlamentu brázdim niekoľko desaťročí s reáliami slovenskej politiky pracujem už od "nežnej revolúcie", vzniku samostatného štátu, vstupu do EÚ, či NATO, procesov transformácie až po súčastnosť, ktorú mnohí vnímajú ako krízovú, istý bod zlomu, ktorý vyžaduje zásadnú zmenu myslenia, riadiacich postupov, identifikáciu príčin spoločenských konfrontácií , ale aj akceptovateľnú víziu ďalšieho vývoja.

Myslím si, že skúsenosť je nevyhnutnou súčasťou poznania, zvlášť v nie celkom normálnom stave, keď sa u nás stalo módou začínať vstup do reálnej politiky kandidatúrou na prezidenta, kvalifikačným predpokladom je skoro výhradne úspešné pôsobenie v ziskovom biznise, dostatok peňazí na masívnu kampaň a nekritická podpora médii zameraných často na uplatňovanie zahraničných záujmov a nie vždy rešpektovania hodných cieľov.

Tento stav vytvára viditeľné riziká, keďže je nesporným faktom, že riadenie modernej ľudskej spoločnosti ako mimoriadne zložitého systému si vyžaduje aspoň v základoch nielen teoretickú, ale aj praktickú prípravu, znalosť písaných i nepísaných pravidiel politiky, historických reálií, štruktúru hodnôt, politické nástroje zabezpečovania záujmov a pod.

Som presvedčený, že kritéria pre vykonávanie zastupiteľských funkcií majú byť náročné a je veľmi dôležité uplatňovať ich. Vnímam ich samozrejme aj sebakriticky. Prijal som nomináciu s cieľom reprezentovať moju stranu čo možno najúčinnejšie, ale samozrejme s cieľom urobiť pre prípad úspechu pre moju krajinu všetko to dobré, čo bude možné. Treba však zdôrazniť, že charakter presadzovaných záujmov určí zostava poslancov ktorých naša krajina do Bruselu vyšle.

Zdá sa akoby Smer nemal veľké témy k eurovoľbám, resp. nie je ich zatiaľ počuť. Vaši konkurenti, ktorí sa tlačia do ľavicového priestoru napríklad prišli s tézou európskej minimálnej mzdy, ako sa s tým vysporiadate?

Otázka takzvaných "veľkých tém" je nepochybne dôležitá predovšetkým z marketingového hľadiska, ale pre Smer je osobitne zložitá.

Už niekoľko volebných období nesieme, či už sami, alebo v koalícii zodpovednosť za spravovanie krajiny a riešenie zásadných problémov. "Dobré" spravovanie má niekoľko predpokladov. Ide o udržanie sociálneho, ekonomického, kultúrneho, či spoločenského zmieru, aktívnych vzťahov k EÚ a uplatnenie národných záujmov nielen k nej, ale aj k svetovému hegemónovi, vytváranie podmienok pre ekonomický rast a zabezpečenie potrieb občanov.

Spoločnosť je nepochybne viacstranne rozdelená tak v kultúrno-etických otázkach( hlavne liberálne kontra konzervatívne pohľady), rozdielnymi záujmami zamestnávateľov a zamestnancov, generačnými potrebami, rozdielnymi preferenciami v zahraničnej politike a v strategickom smerovaní Slovenska. Nejednotné je tiež vnímanie potrebného rozsahu sociálnej záchrannej siete rozsahu a charakteru zdravotnej starostlivosti, či aktuálnych problémov napríklad migrácie.

Smer sa musel a musí snažiť diferencované pohľady a záujmy harmonizovať a v praktickej politike hladať kompromisné riešenia s cieľom uspokojiť čo najväčší počet obyvateľov. Logicky ale po tom časť voličov preferuje politické strany, alebo ich zástupcov, ktorí ich preferencie riešia radikálnejšie a v ich úplnosti. Dôsledkom je čoraz rozdelenejšia spoločnosť, "hrubnutie" foriem politického zápasu, tzv." politika mávania krvavou košelou" teda snaha škandalizovať politických súperov, redukcia politického života a verejných tém na problém častokrát virtuálnej korupcie minimálne z hľadiska jej rozsahu.

Smer v tejto situácii môže verejnosti ponúknuť predovšetkým konsolidované kapacity pre vyváženú politiku, kvalifikovanú vecnú a reálnu ochranu národných záujmov, akceptovateľnú sociálnu politiku, rešpektovanie politických pravidiel a žiaducu politickú kultúru.

Myslím si, že rozdiel sa dá vidieť osobitne vo vzťahu k niektorým početne malým stranám, ktoré pre realizáciu proklamovaných sľubov nemajú osobnostné, znalostné, či kapacitné predpoklady. V politike je najľahšie kritizovať, horšie už rozlíšiť želané a možné a najťažšie je vždy hľadať väčšinovú zhodu a mať predpoklady a kapacity pre realizáciu prijatých riešení.

Dnes vidieť úpadok sociálno-demokratického projektu, napríklad v Nemecku, rovnako je na tom Francúzko a mnohé ďaľšie európske krajiny. Čomu to pripisujete. Nestratila ľavica svoj tradičný elektorát?

Ale stráca, príčin je nepochybne celý rad, ale na mieste je aj otázka či redukcia vplyvu bude celkovým prínosom. Smer bol niekoľkokrát v konflikte z bruselskou sociálnou demokraciou, hrozili nám vylúčenia či rôzne typy sankcií. Dôvodom boli naše odlišné postoje k mnohým dôležitým otázkam, posledne napríklad problému migrácie, hierarchii hodnôt, ktoré musí sociálna demokracia chrániť, teda ľudské práva kontra sociálne práva, postavenie a úloha národných štátov v Európe, ale aj viaceré zahraničnopolitické otázky, predovšetkým dodržiavanie medzinárodného práva a hodnôt stanovených v medzinárodných zmluvách ( napr. o NATO) ,preferovanie priateľstva a spolupráce medzi národmi, či zásadný význam hodnoty mieru a mierového riešenia konfliktov. Práve zanedbanie presadzovania socialnodemokratických hodnôt v prostredí dominantných neoliberálnych dogiem o nadradenosti mantier tzv. " Washinktonského konsenzu", teda deregulácie, privatizácie a komercionalizácie takmer všetkých verejných fukcií je dôvodom viditeľného ústupu.

Bol a je viditeľný odklon od úspešného modelu socialno-trhového hospodárstva s primeranou štátnou kontrolou a osobitne v postkomunistických štátoch práve toto vytvorilo predpoklady pre existenciu tak závažných antagonizmov v sociálnej, nacionálnej, či politickéj sfére a mohlo sa zabrániť vzniku a dominancii oligarchov, profitujúcich z divokej privatizácie, zdecimovaniu domáceho národohospodárskeho kapitálu, prispieť tak výrazným rozdielom v príjmoch a vytvoriť problém škodiacej nerovnosti. Výrazne narastá pocit existenčnej neistoty a viaceré zdanlivo nemeniteľné sociálne štandardy (napr. právo na byt, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a iné) prakticky sa výrazne obmedzili. Nepodarilo sa tiež nájsť rozumnú politiku k zrejmému zlyhaniu trhového fundamentalizmu počas trvania veľkej ekonomickej krízy v roku 2008, respektíve po jej skončení. Prestali sa hľadať riešenia, prevladla pasivita, snaha kooperovať za každú cenu. Posledným a zásadným klinom, ktorý prispel k súčasnému stavu bol problém migrácie.

Zdá sa, že základným problémom dneška je práve migračná kríza a jej doznievajúce dôsledky. Myslíte, že budete mať priestor pre realizáciu záujmov našej krajiny v tejto oblasti práve v spolupráci s európskou sociálnou demokraciou?

Som presvedčený, že áno,ale nebude to jednoduché. Európsky parlament má svoje pravidlá a prácu môžete efektívne vykonávať len prostredníctvom frakcie, do ktorej patríte. Teda práve tam musíte byť dostatočne presvedčivý a vybavený argumentami. K samotnému problému migrácie sa povedalo, či napísalo veľa slov a aj verejná mienka je už dostatočne vyhranená a stabilná. Výrazne ovplyvňuje politické preferencie a formy politických aktivít, viditeľne rozdeľuje spoločnosť a niektoré jej časti radikalizuje. Nezvládnutie migračných vĺn je nesporné. Osobitne to vnímam citlivo v súvislosti s úsilím a nemalými finančnými prostriedkami, ktoré sme museli vynaložiť na ochranu "schengenských" hraníc. Podľa Eurobarometra ešte v roku 2011 považovala európska spoločnosť ilegálnu migráciu za najvýznamnejšiu tému a predmet obáv, teda pred ekonomickou situáciou, nezamestnanosťou, či stavom verejných financií. Dodnes nie sú k dispozícii prijateľné informácie o vzniku migračných vĺn, impulzoch, ktoré napomohli ich vzniku.V žiadnom prípade nie som priaznivcom konšpiratívnych teórií, ale ak po veľkej hospodárskej kríze z roku 2008, v čase, keď kulminovali kritické hlasy o "konci kapitalizmu" z úst napríklad zakladateľa Davoského fóra a v čase,keď daňoví poplatníci platili účet za hospodárenie veľkých bánk a rôznych fondov/odhad v EÚ cca 1,6 bilióna eur/,tak ako na zavolanie vzniká migračný problém,ktorý tieto diskusie dodnes utlmil. Ale iste, náhoda vie niekedy aj prekvapiť. Nepochybne, po príchode prvého milióna utečencov vzniká morálna dilema medzi prístupom humanitným a prístupom bezpečnostným a civilizačným. Existujúci právny stav, tak legislatíva EU, medzinárodné zmluvy, pakty,či úmluvy samozrejme nepočítali s tak veľkými prílevmi ľudí, boli prijaté pred desiatkami rokov a predpokladali skôr riešenie problémov jedincov, či aj väčších skupín,unikajúcich pred náboženským,politickým útlakom alebo vojnou. Dôsledky tohto stavu sú viditeľné a zásadne ovplivnili aktuálny politický vývoj, vytvorili nemalý stav nedôvery veľkej časti verejnosti prakticky vo všetkých krajinách EÚ a dramaticky zmenili politickú polaritu v nich. Ľavica, čo je do istej miery prirodzené, zastávala humanitné stanoviská, akcentovala pomoc migrantom, a do značnej miery ignorovala bezpečnostné,komunitárne,civilizačné a iné hľadiská, rovnako,ako potreby a obavy domáceho obyvateľstva, mieru, či rozsah akceptovanej pomoci. Najviac škodila absencia vecnej diskusie, prehliadanie škodlivých dôsledkov a nahradenie demokratických procedúr jednostraným nátlakom. Myslím, že prichádzame do obdobia, keď sa pohľady na problém budú výrazne racionalizovať a jednostranný nátlak vystrieda komplexný prístup s posúdením všetkých potrebných faktorov. Napraviť niektoré chyby však môže byť až nemožné.

Smer zaznamenáva postupný pokles preferencií, v súčastnosti sa pohybuje okolo 20-tich percent. Ako hodnotíte tento stav a ako sa Vám javia perspektívy Vašej strany?

Smer oslavuje tohto roku 20.výročie svojho vzniku. Počas štyroch volebných období niesol a nesie na svojich bedrách zodpovednosť za riadenie štátu. Chcem pripomenúť i fakt,že viedol krajinu a mal zodpovednosť aj počas generačne najväčšej hospodárskej krízy, ako aj v rokoch po jej doznievaní. V čase, keď pôsobil bez koaličných partnerov v rokoch 2012-2016 bola priemerná podpora strany v prieskumoch verejnej mienky cca 37,8 percenr. Ešte v januári 2016 agentúra AKO uviedla podporu 40,5 percenta občanov. Myslím,že sú to výsledky s ťažko spochybniteľnou výpovednou hodnotou a nebude ich ľahko v budúcnosti dosahovať. Dnes už je možno zbytočné pripomínať, v akom stave bola krajina po období vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 a neskôr po čase vlády Ivety Radičovej v roku 2012. Slovensko je v súčastnosti životaschopnou krajinou,riadenou na základe demokratických štandardov, konsolidovanou, s výbornými hospodárskymi ukazovateľmi, minimálne v porovnaní zo susednými postkomunistickými štátmi, sociálnym zmierom, zvládnutou nezamestnanosťou, s dramaticky rastúcimi vkladmi do zdravotnej starostlivosti, sociálnych opatrení, infraštruktúry, školstva, do potrieb mladej generácie. Iste ste zaznamenali v tlači úvahy o možnosti v krátkom čase predstihnúť Taliansko v priemernej životnej úrovni obyvateľov. V oblasti zahraničnej a európskej politiky sme ponúkli osobnosti,ktoré garantujú, že Slovensko má primerané nástroje na reálne zabezpečovanie svojich záujmov. Vkrajinách V-4 má pozíciu rešpektovaného člena,prestali ho trápiť rozkladné národnostné problémy.Vytvorili sme mechanizmy tvorby rozpočtov,ktoré nás zbavili rizík rozpočtových provizórií, patríme v EU k lídrom v oblasti rozpočtovej zodpovednosti a finančnej disciplíny, máme šancu dosahovať vyrovnané rozpočty. Principiálne sme zastavili rozpredaj národného majetku,organizujeme vcelku nekonfliktné prerozdeľovacie procesy.Myslím,že tieto fakty sú nesporné. Smer zásadne oslabil nový štýl politiky, tzv.querilla marketingu, ktorého hlavným nástrojom je zásadná škandalizácia jeho predstaviteľov, permanentný politický konflikt, atmosféra nepriateľstva, spochybňovanie všetkého. To by bez mediálnej podpory rovnakého charakteru nešlo.S týmto typom politiky, ako sa ukazuje, Smer nedokáže zápasiť. Pôsobí rozkladne, otupuje spravovacie aktivity a spoločnosť tlačí do Hobbésovskej "vojny všetkých proti všetkým". Nesporne dochádzalo aj k chybám a nežiadúcim javom,ale rozhodne nie v rozsahu,aký opozícia prezentuje a už vôbec nie v porovnaní so susednými krajinami. Som presvedčený,že tento stav vytvára pre budúcnosť veľké riziká,hlavne obdobia nestability, vládnych kríz, narušenie sociálneho zmieru,stav rozdelenej spoločnosti.Ide nesporne o zložitý fenomén a vyžaduje si multidisciplinárne posúdenie. Ale hlavne si myslím,že Smer ešte nepovedal posledné slovo.